Američania pri zjednotení Nemecka riešili inú otázku ako Francúzi a Briti. Cieľom bolo, aby nedošlo k vzplanutiu nemeckého nacionalizmu. (Marker.sk)
Čitatelia vedia, že problematike rozširovania NATO po roku 1989 som venoval za posledných dvanásť rokov desiatky článkov. Je to totiž veľká téma, najmä preto, aké ničivé boli následky rozširovania v jeho záverečnej fáze, keď po roku 2008 boli schválené zámery prijať doň i Ukrajinu.
Pod dojmom tých neblahých následkov sa stalo NATO predmetom oprávnenej kritiky a medzi kritikov, samozrejme, patrím i ja. Lenže téma NATO v celej jej časovej dĺžke je komplexná a čím sme ďalej od zlomového roku 1989, tým viac majú podaktorí sklon zabúdať, ako sa zmysel NATO počas desaťročí vyvíjal.
Prečo sa po roku 1989 nerozpustilo aj NATO?
Napríklad často som sa za tie roky stretával s názorom, že keď po roku 1989 zanikla Varšavská zmluva, tak by bolo bývalo správne, keby sa bolo vtedy rozpustilo i NATO. Istú logiku to má, keďže NATO vzniklo v roku 1949 ako reakcia na rozšírenie sovietskeho vplyvu na štáty strednej a juhovýchodnej Európy, ale koncom 80. rokov Gorbačovov Sovietsky zväz pochoval komunistickú ideológiu a studená vojna sa skončila.
Lenže zakladatelia NATO nechápali zastavovanie komunizmu ako jediný zmysel NATO. Zmysel NATO sa zračí v brisknom vyjadrení prvého generálneho tajomníka NATO, britského lorda Hastingsa Ismaya: „Zmyslom NATO je držať Rusov mimo, Američanov vnútri a Nemcov pri zemi.“
Takže tým druhým účelom NATO bolo strážiť, aby nedošlo k opätovnému prebudeniu nemeckého agresívneho militarizmu. Lebo aj porazené Nemecko bez Hitlera vzbudzovalo v západných politikoch obavy. NATO, lepšie povedané USA, teda malo byť aj akýmsi zmierovačom, strážcom zmieru v Európe.
Túto skutočnosť sme si najmä u nás bezprostredne po roku 1989 príliš neuvedomovali. A moc sme si neuvedomovali, že táto obava nezmizla ani po roku 1989. Pripomeňme niektoré skutočnosti, ktoré boli roky utajené, ale už dávnejšie sú prístupné.
Francúzske a britské obavy zo zjednotenia Nemecka