Príhoda, ktorá sa cez víkend stala profesorovi Pascalovi Lottazovi s jeho kanálom „Neutrality Studies“ na Youtube, ma znepokojila. (Marker.sk)
Pascal Lottaz je Švajčiar, pôsobí na univerzite v japonskom Kjóto. Niekoľko rokov vysiela na svojom kanáli Neutrality Studies na Youtube, kde si pozýva zaujímavých hostí na politické témy. Nahral stovky videí, desiatky z nich som videl. Bolo to všetko seriózne, informačne bohaté. Tento víkend si Lottaz na svojom kanáli našiel odkaz: „Váš kanál nedodržiaval naše pravidlá týkajúce sa spamu, klamlivých praktík a podvodov. Zrušili sme ho, aby sme chránili našu komunitu.“
No iste, všetko robia pre našu ochranu. Neutrality Studies v žiadnom prípade neboli klamlivým médiom.
Lottaz si prežil veľmi zlý deň. Stratil stovky svojich videí a zrazu bol odrezaný od miliónov sledovateľov, z ktorých štvrť milióna boli priamo odberateľmi. Lottaz hovorí, že bol na to za posledný rok mentálne pripravený, ale keď to prišlo, aj tak to bol šok. Anonymný správca mu tiež oznámil, že sa môže odvolať, čo Lottaz aj digitálnou cestou urobil. Po odvolaní sa mu anonymný správca ozval a napísal mu, že jeho kanál bol „starostlivo preskúmaný“, ale bohužiaľ, je naozaj klamlivý a že bude zrušený naďalej. Vraj „aby sme boli všetci v bezpečí“. Iste, akože inak.
Lottaz potom komunikoval s Googlom, ako sa len dalo. Četoval s niekým, o kom nevedel, či je to človek, alebo umelá inteligencia. Po šestnástich hodinách sa príbeh skončil šťastne. Dostal oznámenie, nevedno prečo v nemčine, keďže dovtedy všetka komunikácia prebiehala v angličtine, že kanál mu bude odblokovaný.
Než sa dostaneme k príčine Lottazových problémov, krátka úvaha.
Sloboda býva krehká. Informačná doba nám priniesla rozšírenie obzorov našej slobody netušeným spôsobom. Ale aj táto nová sloboda je krehká. Nielen preto, lebo nosením mobilu tým niekomu, koho len tušíme v tieni, oznamujeme, kde sme sa kedy nachádzali. Nielen preto, lebo platením kartou zanechávame stopu o všetkom, čo sme kupovali, hradili, skrátka o tom, čo sú naše záujmy.
Ide aj o to, že s prekvapením zisťujeme, že z toho digitálneho sveta, na pohyb v ktorom sme si zvykli, stal sa nám prirodzenosťou a sme od neho dokonca bytostne závislí, nás možno vykázať. Ostane pre nás uzavretý. Pritom, keď nás do digitálneho priestoru lákali, nebola o možnosti vykázania reč. Však?