Treba o tom rozprávať, aby nebola odklonená naša pozornosť, čo sa to vlastne desaťročia deje. (Marker.sk)
Príbehy vojen niekedy bývajú príbehmi kníh. Po útoku USA a Izraela na Irán mi jedna taká kniha napadá. Vlastne dve. Najprv spomeňme tú, ktorú vydal Benjamin Netanjahu už pred vyše tridsiatimi rokmi. Vyšla už v roku 1995 a volá sa Fighting terrorism.
Pred niekoľkými rokmi ma článok Jeffreyho Sachsa upozornil na tento odsek knihy:
„Prvá a najdôležitejšia vec, ktorú treba pochopiť, je táto: Medzinárodný terorizmus neexistuje bez podpory suverénnych štátov. Medzinárodný terorizmus jednoducho nemôže dlhodobo pretrvávať bez režimov, ktoré ho napomáhajú a podporujú… Ak odstránime všetku túto štátnu podporu, celé lešenie medzinárodného terorizmu sa zrúti na prach. Medzinárodná teroristická sieť je teda založená na režimoch – Irán, Irak, Sýria, Taliban v Afganistane, Palestínska samospráva Jásira Arafata a niekoľko ďalších arabských režimov, ako napríklad Sudán.“
Koniec citátu.
Bol Netanjahu vizionár? Či dokonca plánovač a architekt?
V istom zmysle bol vizionárom. Slovo plánovač by bolo prisilné. Ale faktom je, že v nasledujúcich tridsiatich rokoch došlo k sérii amerických vojen, ktorá fakticky prebiehala podľa Netanjahuovho zoznamu. To, že to šlo podľa Netanjahuovho zoznamu samozrejme nemal v moci len Netanjahu, ale ako viacnásobný izraelský premiér bol významnou súčasťou politického súkolia, ktoré to uskutočňovalo.
Vojny podľa Netanjahuovho zoznamu
V Pentagóne mali takmer totožný zoznam krajín, kde treba uskutočniť americkú inváziu. Svedčil o tom v roku 2007 bývalý najvyšší veliteľ NATO v Európe generál Wesley Clark.
Podľa Clarka mu nemenovaný kolega v Pentagóne tesne po útokoch z 11. septembra 2001 ukázal zoznam krajín, kde má Pentagón uskutočniť inváziu. Šlo o Irán, Irak, Sýriu, Libanon, Líbyu, Somálsko a Sudán. Značne sa prekrýval s Netanjahuovým zoznamom.
Najprv Afganistan, potom Irak