Pozoruhodná kniha profesora Martina Homzu Murices novae alebo Nové ostne vychádza v novom vydaní. (Marker.sk)
Je to inovatívna kniha a to metódou, obsahom, a tiež dôsledkami, resp. úlohami, ktoré z nej vyplývajú pre nás všetkých.
Obsahom je odhaľovanie významu Veľkomoravského kniežatstva, ktoré prerástlo do Svätoplukovho kráľovstva, ktoré sa Homza nerozpakuje nazvať Slovanským kráľovstvom, a kontinuity tohto štátneho útvaru s neskorším tisícročným Uhorskom, a apológia tohto významu a pravdivosti tejto kontinuity, a teda i odhaľovanie tisícročnej účasti Slovákov a ich predkov na európskych dejinách. Možno povedať, že sa jedná o apológiu niečoho, čo sa občas zvykne nazývať „slovenská vec“.
Súčasťou metódy je podanie vedeckého pojednania vo forme dialógu viacerých osôb, ktoré si kladú otázky, dávajú polemické námietky, a najmä dávajú odpovede. Tri, ktoré hovoria najviac, teda Gnorimednopoliprostatus, Gnorimenes a Polifilus sú požičaní zo spisu Jána Baltazára Magina, ktorého predlhý názov tiež začína slovom Murices, čiže ostne, a ktorý bol pred troma storočiami obhajobou, teda apológiou tej istej „slovenskej veci“.
Traja diskutéri sú doplnení o dvoch študentov a študentku a ešte o potrebného vodiča, zrejme mikrobusu, ktorým všetci putujú po Zadunajsku, čiže zhruba po území dnešného Maďarska a diskutujú najmä o úsvite našich dejín, ale vlastne o našich dejinách ako takých.
Autor uvádza, že od Magina si požičal i prístup k oponentom. Teda inteligentné vysmiatie. Povedal by som, že sa jedná skôr o pousmiatie, lebo všetko to robí s mierou. A to tak, že oponentom dá pocítiť murices, teda ostne. Ale nehádže im ich rovno do očí, ale len tak občas nenútene podsýpa.
Táto metóda je dobrou voľbou, lebo skúsenosť posledných desaťročí ukazuje, že národný plač a hysterické škrípanie zubami môžu byť dobre mienené, ale pôsobia otravne a sebavedomia nepridajú.