Daniel Sterzik je kresťan, ktorý po rokoch môže vrátiť českých komunistov do parlamentu. Nie div, že sú všetci hysterickí, hovorí. (Marker.sk)
Donedávna bol známy len ako úspešný bloger so stránkou Vidlákovy kydy, dnes je predsedom hnutia Stačilo!, ktorého najsilnejšou súčasťou je Komunistická strana Čech a Moravy. Daniel Sterzik je kresťanom s ukrajinskou matkou a českým otcom, ktorý za totality pašoval do Sovietskeho zväzu Biblie. Šéfuje pritom zoskupeniu, ktoré je tvrdo ľavicové a euroskeptické. Pre Marker hovorí, že komunisti a kresťania patria k sebe, hoci z historických dôvodov boli v konflikte.
Ste predsedom politického hnutia Stačilo!. Len za ostatný týždeň sa proti vám vyjadrili aj prezident Petr Pavel, aj českí katolickí biskupi. Vyzerá to, že ste najväčšou hrozbou v týchto parlamentných voľbách. Prečo?
Pravdepodobne preto, že máme naozaj odlišné názory a skutočne chceme zmeniť smerovanie krajiny. Samozrejme, im sa to nepáči, alebo sa im to nezdá vhodné.
Po prvý raz za 35 rokov tieto voľby nie sú predstieranou rivalitou, kde sa síce všetci hádajú v debatách, ale v skutočnosti idú rovnakým smerom a voľby nemôžu vlastne nič zmeniť. Bez ohľadu na to, koho volíte. Tentoraz je to iné. Tentoraz voľby môžu niečo zmeniť. Nie div, že sú všetci hysterickí.
Prečo je to teraz iné?
Pretože naozaj myslíme vážne to, čo hovoríme, čo sme napísali v našom programe. Ľudia to vedia, a dokonca to vedia aj naši oponenti, že tentoraz vznikla formácia, ktorá to nepoužíva len ako predvolebnú rétoriku, ale naozaj chce robiť to, čo hovorí, a za čo kandiduje do Poslaneckej snemovne. Samozrejme, vôbec sa toho nebojíme, tešíme sa z toho, pretože chcete, aby voľby boli o vás. Buď za vás, alebo proti vám, ale o vás.
Hovoríte dokonca o zmene režimu.
Áno, pre nás to v prvom rade znamená určitú zmenu ústavy, pretože v budúcnosti potrebujeme akcieschopnejšie vlády. Svet sa teraz pohybuje tak rýchlo. Vstupujeme do určitej krízy, pretože ťažisko moci a geopolitiky sa presúva do Ázie. Európa sa ukazuje byť oveľa slabšia, ako sa zdalo pred pár rokmi. Nie div, že ide o zlomovú dobu, ktorá je veľmi rýchla, a my musíme byť na ňu schopní reagovať.
Ovplyvnila by zmena režimu aj demokraciu?
Nie. V tomto ohľade ani náhodou. Potrebujeme sa však inšpirovať systémami, ktoré môžu vytvárať stabilnejšie vlády a ktoré sú schopnejšie konať, takže sa určite posúvame smerom k prvkom priamej demokracie. K väčšej zodpovednosti politikov, ale v dôsledku toho aj k vyššiemu alebo silnejšiemu mandátu.
Opisujete sa ako národný ľavičiar. Čo to znamená?
Vyjadril by som to ešte presnejšie. Cítim sa byť vlasteneckým ľavičiarom, čo znamená, že sme sa vrátili s ľavicou a sociálnymi otázkami zhruba tam, kde to všetko pred 150 rokmi začalo.
Tá doba bola veľmi podobná dnešku, bola veľmi dynamická, ale generovala veľmi nepríjemné externality. Vytvorila chudobu v bohatom svete a myslím si, že dnes sme vlastne približne na rovnakom východiskovom bode, na rovnakom začiatku a opäť sa musíme zaoberať sociálnymi otázkami.
Dúfam teda, že s tým, s čím sme prišli, sa vydáme inou cestou ako pred 150 rokmi. A budeme veci schopní riešiť lepšie. Vždy hovorím, že sme hnutím, ktoré je o 150 rokov múdrejšie a o 40 rokov pokornejšie.
Ale čo to v praxi znamená pre stranu, ktorej súčasťou sú komunisti? Vyššie sociálne dávky alebo kolchozy?
Nie. Predovšetkým to znamená skutočné zameranie sa na bežných ľudí, pretože to je to, čo pred poslednými voľbami zmizlo z Poslaneckej snemovne, a to sa okamžite prejavilo.
V Poslaneckej snemovni vlastne nezostal nikto, kto by presadzoval záujmy najbežnejších ľudí. Vždy hovorím, že charakter jednotlivca, ale aj spoločnosti, môžete spoznať podľa toho, ako sa správajú k „bezvýznamným“ ľuďom. Nikdy nemôžete spoznať charakter človeka podľa toho, ako sa správa k prezidentovi, pretože všetci sa k nemu správajú s úctou, ale charakter človeka môžete spoznať podľa toho, či sa správa úctivo aj k upratovačke.
Ako chcete robiť ľavicovú politiku bez toho, aby ste zadlžili krajinu?
Musíme sa zamerať na najväčšiu krvácajúcu ranu našej ekonomiky, ktorou je odlev ziskov do zahraničia. Podľa niektorých ekonómov z našej krajiny odchádza viac peňazí, než sa minie na zdravotnú starostlivosť, armádu a štátny dlh dokopy. To je skutočný problém, slon v miestnosti, o ktorom všetci predstierajú, že neexistuje. To je to, čo musíme riešiť ako prvé. Práve tam sú peniaze, ktoré môžu skutočne ozdraviť ekonomiku.
Všetko ostatné bolo vždy rovnaké a za posledných 35 rokov nikto neurobil nič inak, všetka politická odvaha znamenala, že dôchodcov a slobodné matky budú oberať, že príspevky alebo dávky tých najmenších osekajú a o tých najväčších sa nikdy nestarali a nechali ich na pokoji. Chceme robiť opak, chceme mať politickú odvahu riešiť práve túto otázku.
Označujete sa za konzervatívca. Ako sa to odráža vo vašom volebnom programe?