V západnom svete už roky prebieha debata o vzostupe žien. Najnovšie do nej vstúpila Helen Andrewsová, ktorá tvrdí, že tento trend ohrozuje právny štát. (Marker.sk)
Minulý týždeň sme mali v Markeri anketu o osobnosti roka. Týmto textom by som na ňu chcel voľne nadviazať a bez upozornenia kolegov vyhlásiť svojho víťaza v kategórii „intelektuálne najprovokujúcejší text roka netýkajúci sa politiky“.
Je ním Veľká feminizácia (The Great Feminization) od Helen Andrewsovej, ktorý vyšiel v magazíne Compact.
Woke je vlastne ženský
Hlavnou tézou textu je tvrdenie, že za hnutím woke v skutočnosti stoja ženy a ich vzostup vo verejnej sfére. Povedané slovami autorky: „Woke nie je nová ideológia, výhonok marxizmu ani výsledok dezilúzie po Obamovi. Je to jednoducho ženské správanie aplikované na inštitúcie, kde boli ženy až donedávna v menšine.“
Andrewsová tvrdí, že si to uvedomila, keď čítala text o afére Larryho Summersa, bývalého rektora Harvardu, ktorý odstúpil zo svojho postu, lebo na neverejnej prednáške povedal, že nedostatočné zastúpenie žien v prírodných vedách je čiastočne spôsobené „rozdielnou mierou výskytu výnimočných schopností“, ako aj rozdielmi vo vkuse medzi mužmi a ženami. To urazilo niektoré prítomné profesorky, ktoré v rozpore s pravidlami vyniesli jeho prejav novinárom. Nasledoval škandál a Summers, inak mimoriadne vplyvný muž z prostredia finančnej elity a okolia Clintonovcov, rezignoval. (Kariéru mu to nezruinovalo, to – zdá sa, – prišlo až po nedávnom škandále s Epsteinom.)
V texte, ktorý Andrewsovú inšpiroval, pritom nebolo až také dôležité, že to boli ženy, kto „zrušil“ rektora Harvardu, ale že to spravili veľmi ženským spôsobom. Teda že používali emocionálne apely namiesto logických argumentov.
„Keď začal hovoriť o vrodených rozdieloch v schopnostiach medzi mužmi a ženami, nemohla som dýchať, pretože tento druh predsudkov mi spôsobuje fyzickú nevoľnosť,“ povedala k prípadu Nancy Hopkinsová, biologička z MIT. Tieto pocity boli viac než Summersove argumenty či podporné stanoviská pre jeho tvrdenia od ďalších vedcov.
Andrewsová vo svojej eseji uvádza, že väčšina ľudí považuje feminizáciu za tému minulosti, keďže si ju spájame s prelomovými prípadmi, akými je napríklad vymenovanie prvej sudkyne Najvyššieho súdu USA (1981) alebo prvej ženy, ktorá študovala právo (1869). Ona však odporuje a tvrdí, že feminizácia sa deje práve teraz, lebo práve v súčasnosti dochádza k tomu, že ženy získavajú väčšinu v oblastiach, ktoré boli predtým doménou mužov.
Videokomentáre a diskusie na Marker.sk
Vy rozhodnete o tom, či tu bude Marker aj v roku 2026. Viac informácií