Pred dvesto rokmi, 14. decembra 1825, sa zhromaždila skupina najmä ruských šľachticov na Senátnom námestí v Petrohrade, priviedli so sebou aj nejakých ruských vojakov a začali kričať heslá, že treba v Rusku prijať ústavu, čiže zrušiť samoderžavie cára. Niektorí mali na mysli aj zavraždenie cára, ale skôr potichu, zrušiť poddanstvo, nastoliť väčšiu slobodu jednotlivca, zmierniť zaobchádzanie s vojakmi. Niekoľko dní vládnuci cár Mikuláš I. – platnosť jeho nastolenia mnohí spochybňovali – vyzval demonštrujúcich na rozchod, keď neuposlúchli, dal rozkaz strieľať aj z kanónov. Terajšie ruské médiá uvádzajú niekoľko sto zahynutých, najmä medzi demonštrantmi, ale aj na strane vládnych vojakov. Po streľbe sa demonštranti rozutekali a demonštrácia sa skončila. Následne ešte piatich súd odsúdil na trest smrti, mnohých na vyhnanstvo na Sibír. Demonštrácia sa uskutočnila v decembri, po rusky v dekabre, odtiaľ názov dekabristi.
Demonštrácia trvala pár hodín, nič zo svojich cieľov vtedy nedosiahla, ale v priebehu asi storočia vlastne všetky. Poddanstvo v Rusku zrušil cár Alexander II. v roku 1861, cárizmus padol počas Februárovej revolúcie v roku 1917, ústavné zákony a ústavu prijímajú v Rusku od rusko-japonskej vojny v roku 1905 až doteraz, najnovšia bola prijatá referendom v roku 1993. Správanie voči vojakom sa nepochybne zlepšilo; síce v roku 1942 Stalin vydal rozkaz o vytvorení „zagradnych oddielov“, čiže príkaz o vytvorení oddielov, ktoré postupovali za prvým sledom v ofenzíve a strieľali do vlastných vojakov ustupujúcich bez rozkazu. Československá armáda použila „zagradne oddiely“ v dukelskej ofenzíve. Ale Dukla bola dobytá.
Okrúhle výročie povstania dekabristov ovládlo v týchto dňoch ruské médiá. Zároveň si v Rusku kladú otázku, prečo si vo svojej dobe málo významné povstanie získalo pevné miesto v ruských dejinách. Dôvodov je viac. Ako píšem vyššie, požiadavky dekabristov sa neskôr všetky splnili. Ruská publicistika nezamlčiava ani negatívne, skôr naivné požiadavky dekabristov. Cárizmus v tej dobe dokázal svoju silu a „historickú opodstatnenosť“ v schopnosti poraziť Napoleona. Zrušenie poddanstva bez zabezpečenia ekonomickej náhrady pre sedliakov v podobe pridelenej pôdy by nemalo spoločenský zmysel. V Európe vtedy vznikali viaceré tajné spoločenstvá, najznámejší boli slobodomurári. Európa bola ešte v šoku z vraždenia počas Francúzskej revolúcie a na vraždení mali svoju, aspoň inšpiratívnu, účasť aj tajné spoločenstvá. Povstanie dekabristov sa pripravovalo niekoľko rokov v kruhu dvoch-troch tajných spoločenstiev v Rusku. Práve pod heslami obdobnými heslám dekabristov bola nastolená komunistická diktatúra, ktorá však porazila nacizmus.
Vystúpenie dekabristov uľahčili viaceré historické okolnosti. Cár Alexander I., víťaz nad Napoleonom a vnuk Kataríny Veľkej, skôr neočakávane zomrel 1. decembra 1825. Mal po ňom nastúpiť Konstantin Romanov, jeho mladší brat, ale ten mal zvláštnu povahu a nechcel prevziať funkciu cára, preto sa vzdal následníctva. Čiže nasledoval ďalší mladší brat, Mikuláš. Nejasnosti okolo následníka zomrelého cára sa predlžovali, ale 13. decembra Mikuláš, teraz už ako Mikuláš I., považoval svoje následníctvo trónu za potvrdené, ujal sa vlády, nariadil priviesť vojsko proti demonštrantom a povstanie potlačil.
Dekabristi odhalili, ako bola ruská spoločnosť rozdelená. Zrodili sa mýty, ako by dekabristi priaznivo prebudovali Rusko. Je známa Puškinova óda na dekabristov V hlbinách sibírskych baní (úryvok):
Tam na Sibíri v hĺbke rúd
mlčky a hrdo spievate
Neprepadne váš smutný trud,
ni vašich myslí túžby sväté
Nešťastia sestra oddaná –
nádeja i pod mračnom hrudy
I veselosť i smelosť vzbudí
Nadíde doba čakaná.
Komentár k výročiu dekabristov napísal v Ruskej gazete aj poradca prezidenta Putina Vladimir Medinskij, inak vedúci ruskej delegácie na rokovaniach s ukrajinskou delegáciou, predtým minister kultúry v ruskej vláde. Svoj komentár zakončil slovami: „Na Senátnom námestí stáli proti sebe ruskí vlastenci, obe strany chceli pre svoju vlasť to najlepšie a dopadlo to ako obyčajne.“
Komentár Vladimira Medinského sa mi hodí na záver tohto textu.