Mali ste v detstve vzory? Chceli ste niekým byť alebo sa k svojmu idolu vnútorne priblížiť? Priťahovalo vás a ovplyvnilo niečo až tak, že vás skrytá túžba sformovala, možno i bez toho, aby ste si to uvedomili? (noveslovo.eu)
Na tieto otázky by vedeli odpovedať psychológovia a psychoanalytici, ktorí sa zaoberajú exemplifikáciou, vzormi a modelmi správania človeka a komplexnou analýzou jeho osobnosti. Na jej utváranie vplýva množstvo faktorov, od zdedených genetických a biologických predispozícií po sociálne prostredie, rodinu a školu. Nemenej ich absencia, schopnosť interakcie s okolím alebo jej opak. Výsledkom je anonymný jedinec, obdivovaná, morálne bezúhonná a všeobecne prospešná osobnosť alebo monštrum. Zároveň aj ďalšie medzi tým.
Zdroj: Juraj Hocman
V detstve a mladosti som mal nemálo vzorov. Nebol som výnimkou, to viem iste. Niektoré sa vytratili prirodzene, s vekom. Kovbojom, pištoľníkom či pirátom aj napriek koltom, šabli (ozajstnej, kovovej) i plastovej verzii fleuretu som ako osemročný (na rozdiel od atraktívneho povolania smetiara s krásnym autom alebo kŕmiča zvierat v zoologickej záhrade) už nechcel byť, no časti niektorých ma inšpirujú dodnes. Históriu vytvárajú ľudia, a tak som ju vnímal najmä cez nich. Materiálny determinizmus a spoločensko-ekonomické formácie ma nepriťahovali, význam a dôležitosť ich odborného skúmania tým nijako nespochybňujem, no životy a osudy jednotlivcov áno. Skutočných, literárnych i mýtických. Fascinovala ma ich vôľa, schopnosti, ciele, úspechy a zlyhania. Ostatné prístupy boli pre mňa neinšpiratívne vrátane suchopárnych výkladov, ktoré, hoci aj vedecké, interpretácie historických dejov zabíjali, rovnako aj nudná i keď potrebná a veľavravná štatistika. Na rozdiel od môjho predčasne zosnulého priateľa Mariána, skvelého archeológa, ktorý dokázal pri pohľade na nádobu z doby bronzovej zložiť báseň, som nedisponoval dostatkom fantázie. Potreboval som „barly“. Človeka či postavy.
Obľúbenou knihou John Fitzgeralda Kennedyho boli Plutarchove „Životopisy slávnych Grékov a Rimanov“ postavené na príbuznosti charakterových rysov a vlastností spárovaných dvojičiek osobností antiky. JFK odporúčal, aby si každý zo začínajúcich politikov dielo prečítal, čím si pri spoznávaní ľudských charakterov ušetrí more času. Samozrejme, prečítanie knihy samotné z nikoho Temistokla alebo amerického prezidenta neurobí. Potrebné je oveľa viac. Tak ako v prípade mladomanželov neschopných počať potomka aj napriek rade lekára, aby pravidelne konzumovali mrkvu. Dnes by už grécko-rímsky učenec zrejme nedokázal takéto dielo napísať. Najmä preto, že by vôbec nerozumel súčasnej dobe, hodnotám a pohnútkam, ktoré ju cez konanie ľudí spätne vytvárajú.