V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
Dnes o škandále stratkom-leaks, únikoch z „úradov propagandy“; o sebastrápňovaní, ktorému sa venujú v progresívnom tábore; o údere vyšetrovateľov na Zelenského ľudí a o vysmiatom Naďovi a zadupávaní pravdy.
1. Stratkom-leaks
V prvom bode prehľadu odporúčame čitateľom zistenia Markeru o fungovaní „úradov propagandy“ za minulých vlád. A o tom, ako aktivisti v službe štátu zariaďovali cenzúru na sociálnych sieťach.
Úrady propagandy síce formálne neexistovali, no reálne áno. A boli mimoriadne aktívne. Tímy, ktoré sa na ministerstvách a úradoch venovali štátnej propagande a cenzúre, si hovorili útvary strategickej komunikácie. V skratke stratkom.
Ich školiteľmi bola okrem iných aj britská vláda a jej bezpečnostné agentúry. Vyškolili aj propagandistu Davida Púchovského z vtedajšej „Polície SR“, ktorý sa bozkávaním britského diplomu pochválil priamo na Facebooku. Ďalšími „posilami“ boli ľudia ako Daniel Milo, Jakub Goda, Victor Breiner, Miroslava Sawiris.
Robotníci v službe štátneho stratkomu vykonávali rad špinavých úloh, ktoré nápadne pripomínali praktiky komunistickej ŠtB. Počas pandémie a neskôr vojny na Ukrajine inštruovali ministrov či premiéra Hegera, čo majú hovoriť. Sledovali ľudí na sociálnych sieťach, kontrolovali médiá, spisovali čierne zoznamy vnútorných nepriateľov. Končili tam tí, čo kritizovali predpísanú bojovú líniu a rozširovanie NATO.
Pred voľbami žiadali zahraničných partnerov z EÚ a NATO o pomoc v boji proti vnútornej hrozbe. Teda proti opozícii. Alebo proti hlasom, ktoré kritizovali imigráciu, pandemické opatrenia, očkovaciu kampaň „Vakcína je sloboda“, vyzbrojovanie Ukrajiny, transrodovú agendu…
Najnovšie zisťujeme aj to, že udávali ľudí s nesprávnymi názormi spoločnosti Meta (Facebook). Žiadali ju, aby vymazávala ich príspevky. Išlo o tísíce udaní. Volali to podnety na preskúmanie a zablokovanie obsahu.
Nie, títo aktivisti, ktorí sa za Matoviča presadili v štátnej službe, nenahlasovali len protiprávny obsah. Prekážalo im hlavne to, čo odporovalo „strategickej línii“, ktorú predpisovala Británia a Bidenova vláda v Spojených štátoch.
Žiadali napríklad vymazávať príspevky na Facebooku, ktoré spochybňovali vstup Ukrajiny do NATO. Alebo ktoré namietali proti povinnému plošnému očkovaniu proti covidu či podpore imigrácie. Úderky stratkomu to považovali za škodlivý obsah, ktorý vybočoval z bezpečnostnej línie.
Dialo sa to vysoko organizovaným spôsobom na zahraničnú objednávku. Vykonávali to atlantické a progresívne kádre s väzbami na Globsec a iné bezpečnostné agentúry. Za vlád Obyčajných a za Ódora vystupovali ako zástupcovia štátu. Teda ako štátni cenzori.
Ich terčom bola opozícia, protivládne médiá, protivojnoví intelektuáli. A všeobecne kritické hlasy z národného a konzervatívneho tábora… Nezastavili sa ani pred útokmi na zástupcov vtedajšej vlády či vládnej koalície, ak boli ich názory na sociálnych sieťach príliš konzervatívne. Spoločnosti Meta nahlásili napríklad Matoviča za jeho slová o zvrátenostiach v LGBTI hnutí.
Stratkom-leaks je ďalší cenný diel do mozaiky, ktorá vykresľuje, ako ohavne fungovala cenzúra a propaganda v rokoch 2020 až 2023. Progresívni aktivisti – zaškolení britskými agentúrami – jeden po druhom ponaskakovali na ministerstvá. A z pozícií štátnych autorít sledovali a potláčali kritické hlasy, ktoré neboli dostatočne provojnové. Alebo dostatočne progresívne.