Členské štáty majú pomerne jasné zadanie: zostaviť plán prudkého zvyšovania vojenských výdavkov. (facebook.com/draxlerjuraj)
Dôvod je pomerne jednoduchý. Západ, a špeciálne Európska únia, má seriózny problém s hospodárskym rastom. Aj preto západní lídri v zásade súhlasia s tlakom prezidenta Trumpa na to, aby prudko zvýšili vojenské výdavky (ten z nich chce veľký kus pre americké zbrojárske firmy).
EÚ má navyše šialený, prudko rastúci obchodný deficit s Čínou. Rázne ho skresať by si vyžadovalo silno porušiť princípy voľného obchodu. To EÚ nechce aj z príncípu, aj preto, že mnohé európske firmy stále robia v Číne slušný biznis. A nechcú obchodnú vojnu.
Zato zbrojársky biznis má rôzne výnimky. Navyše zbrane môžete vyrábať pre seba, aj ich pri rastúcom napätí vo svete vyvážať tam, kde majú európske štáty dopyt (napríklad stále veľká časť Afriky).
Problém je jeden. Taký maličký: zbrojenie, na ktoré sa európske štáty chystajú, rieši len málo reálne európske bezpečnostné problémy.
Po prvé, moderné bojisko nepotrebuje až také obrovské masy tankov, aké by potreboval predať nemecký priemysel. Treba napríklad veľa dronov – tie sa úspešne vyrábať dajú, lenže tam je veľa komponentov čínskych, a len ťažko plne nahraditeľných európskou výrobou (ani nehovoriac o vzácnych zeminách, ktoré si elektronika vyžaduje, a opäť sú dominantne z Číny).
Po druhé, hlavný geopolitický súper EÚ sú USA. Tie, ktoré zároveň dodávajú európskym krajinám veľké množstvo zbraní. Na vytlačenie USA pri ochrannom patrolovaní morských obchodných trás sa tanky hodia dosť málo.