Aj po stretnutí Fico – Zelenskyj niektoré médiá priniesli zavádzajúce titulky: Fico podporuje bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. (facebook.com)
Navodzuje to dojem, akoby niekto iný pre zmenu bezpečnostné záruky pre Ukrajinu nechcel. Ale chcú ich všetci. Vrátane Ruska, ktoré to aj pravidelne opakuje.
Otázka je, čo tie bezpečnostné záruky majú vlastne byť. A tu už sa rozchádzajú nielen pohľady jednotlivých aktérov, ale dokonca aj to, čo niektorí aktéri hlásajú verejne a o čo im ide v skutočnosti.
Povedzme si hneď na rovinu jednu vec, v ktorej dochádza k nehoráznemu zavádzaniu: žiadna západná krajina nevyšle na Ukrajinu svoje jednotky, aby tam prípadne bojovali s Ruskom.
To mohli urobiť na prelome rokov 2021-22, keď sa niekoľko mesiacov stupňovalo napätie, samotné západné vlády hovorili o možnosti invázie. Takže logické riešenie by bolo bývalo, keby VTEDY poslali na Ukrajinu nejaké „stabilizačné sily“. Ale vtedy, samozrejme, nikoho ani len nenapadlo niečo podobné ponúkať.
A neurobia to ani teraz. Prečo toľko hovoria o vojenskej pomoci Ukrajine ako súčasti „bezpečnostných záruk“? Z dvoch dôvodov. Po prvé, myslia tým záruku nie prísunu vojakov ale materiálu. Čiže záruka by mala mať podobu: ak by vás po uzavretí mieru Rusko znovu napadlo, potom dávame garanciu, že vám do takého a takého dátumu dodáme toľkoto a toľkoto rakiet, delostreleckých nábojov, okamžité satelitné dáta, atď.
Druhá časť problému: západné krajiny naozaj špekulujú, ako na Ukrajine nejako umiestniť jednotky. Ale nie kvôli Rusku. Kvôli Ukrajine.
Samozrejme, oficiálne sa povie, že na západnej Ukrajine a v okolí Kyjeva umiestňujeme 20-30 tisíc vojakov ako sily odstrašenia voči Rusku. Ale reálne tu je snahou mať na Ukrajine západné jednotky pre prípad nepokojov, pokusov o miestne prevraty a podobne. Jednoducho, západné jednotky by mali pôsobiť odstrašujúco na niektorých, upokojujúco na iných a prípadne byť nápomocné vytváraniu koridorov pre presun ľudí či materiálu.
A to je vážna vec a z tohto dôvodu by bolo naozaj účelné niečo tam umiestniť.
Lenže – nie je to vôbec jednoduchá vec. Jednak je tu vidina ozbrojeného stretu západných vojakov s Ukrajincami (to je jedno, ktorými, podľa toho, kto by sa tam pokúsil o vzburu, uchvátanie moci a podobne). A jednak, aj keby v Kremli neoficiálne uznali, že to dáva logiku kvôli stabilizácii krajiny, ťažko budú domácemu publiku vysvetľovať, že dopustili rozmiestnenie hocijakých, aj pomerne malých, západných jednotiek na území Ukrajiny.
Pravda, všetko je to riešiteľné, dokonca aj tento posledný problém sa dá nejako naformátovať. Ale muselo by sa chcieť.
Lenže to je práve ten hlavný, úplne zásadný problém. Západným krajinám sa seriózne problém Ukrajiny riešiť nechce. Oni sú proste nastavení na to, pokračovať v nejakej forme v doterajšej politike, až kým Ukrajinci nebudú seriózne pritlačení k múru. Tí síce stále ustupujú a podľa niektorých zdrojov im posledné týždne kruto narastajú straty, ale ešte stále bojujú pomerne hrdinsky a krvavé žne tak pokračujú.
No a potom je tu pojem „bezpečnostné záruky“ videný z ruskej strany. Rusi tieto ostatné týždne silno signalizujú, že oni naozaj nemajú v úmysle diktovať Ukrajine zahraničnopolitickú orientáciu. Preto, ak chce smerovať do EÚ, oni tomu nehodlajú brániť, dnes to ani nemá zmysel (toto bolo jedno z hlavných posolstiev na trase Čína-Ukrajina tento týždeň).
ALE Rusko stále, stále, stále, úplne konzistentne a dlhodobo, hovorí o tom, že treba narysovať jasný formát kolektívnej bezpečnosti v regióne. Taký, ktorý by vytváral systém bezpečnostných záruk pre všetkých. Aj Ukrajinu.
Pričom, samozrejme, Rusi v prvom rade požadujú záruky pre seba. Záruku, že v budúcnosti nebude na Ukrajine dostatok vojenských prostriedkov na to, aby napríklad Rusom kedykoľvek začali ohrozovať letecké trasy či lodnú dopravu cez Čierne more, že tam nebudú umiestnené výkonné rádiolokátory pokrývajúce územie až po Ural, atď., vrátane nastavenia jasných pravidiel a kontrolných mechanizmov proti umiestňovaniu zničujúcej raketovej techniky na Ukrajine a inde v regióne.
Plus, záruku, že na Ukrajine prestanú vo verejných prejavoch, v školských učebniciach, na „akademických“ konferenciách a podobne hlásať ideológiu viažucu sa k menu Stepana Banderu a ďalších. Teda, že Rusko je imanentné zlo, podstata existencie Ukrajiny spočíva vo vymedzovaní sa voči „mongolskému“ Rusku a podobne.
Takže tak. Z výrazu „bezpečnostné záruky“ sa, bohužiaľ, stala v médiách úplne tupá, zavádzajúca floskula. V skutočnosti je to ale kľúč, jediný kľúč k vyriešeniu celého hnusného krvavého problému.
Len zruční zámočníci chýbajú. Na západnej strane určite.