Vymýšľať si tak, aby všetko vyzeralo ako číra pravda, je podstata umenia. Ak sa nepodarí, tak je z toho proste výmysel, ktorému nie, že nemožno veriť, ale z „umelca“ urobí hlupáka. (noveslovo.eu)
No a toto sa nám deje teraz v tzv. žurnalistike a tzv. politike. O „útoku“ Rusov na lietadlo pani Ursuly nemusíme hovoriť – lebo zapálení „žurnalisti“ a ich pasáci nás odbijú, že je to tvrdenie proti tvrdeniu. A aj keby rovno sám nebeský otec podal správu, že to videl na vlastné oči, tak spochybnia aj jeho svätosť.
No, dobre, ale niečo na vlastné oči a uši v čase priamych prenosov vidieť a počuť môžeme. Napríklad rozhovor predsedu slovenskej vlády Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v Pekingu. Od slova do slova. A potom si prečítame, že krvavý diktátor predsedovi suverénnej vlády nadiktoval, aby Ukrajine prestal dodávať elektrinu. S údivom som „správu“ zachytila, a tak som si zo záznamu ten rozhovor v Pekingu prehrala niekoľkokrát – nikde ani slovko! Ale v éteri sa správa šírila veselo ďalej, až doletela na tlačovku Volodymyra Zelenského s Robertom Ficom v Užhorode. Ukrajinský prezident ho tam pozval a on prišiel. Ako predvoj do Užhorodu dorazili „cintulovci“, ktorých ale ukrajinská polícia ešte pred príchodom hosťa zrušila, pohotový redaktor slovenského denníčka bol na mieste a podal aj fotografickú správu. Strážcovia liberálnej demokracie museli zbaliť fidlátka – našťastie, iba transparent. Potom už ukrajinský prezident privítal v angličtine svojho hosťa, ten mu v angličtine poďakoval, nasledovalo pár záberov, ako spolu sedia za stolom a vymieňajú si nejaké privítacie formuly, navzájom sa sústredene dívajú do očí, lebo nasleduje debata „na štyri oči“. Čo tam zaznelo, vedia len oni dvaja. A potom je tlačovka, kde ukrajinská novinárka predsedu slovenskej vlády atakuje otázkou, čo urobí po tom rozkaze Putina, aby odstrihol Ukrajinu od elektriny.