Dostávame sa do nebezpečnej situácie, v ktorej sa použitie jadrových zbraní v Európe ako aj na Blízkom východe zvyšuje, argumentuje profesor John Mearsheimer. (Marker.sk)
Aký význam má cesta iránskeho ministra zahraničných vecí Arakčího do Moskvy, kde ho osobne a pomerne ostentatívne privítal prezident Putin?
Má to dôsledky nielen pre vojnu v Iráne, ale aj pre americko-ruské vzťahy a pre vývoj situácie na Ukrajine. Ak pozorne počúvate, čo v týchto dňoch hovoria Rusi, a najmä prejav, ktorý Lavrov predniesol 24. apríla, zistíte, že Rusi to s Američanmi v podstate vzdali. Chápu, že sú vo vojne so Západom. Napriek všetkým sľubom prezidenta Trumpa, že vyrieši vojnu na Ukrajine a zlepší vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom, sa nič nezmenilo. To sa nestalo. Stále máme namierené zbrane na Rusov. A to zblížilo Rusov a Iráncov.
Skutočnosť, že Arakčí išiel do Petrohradu porozprávať sa s Putinom a mali dlhú diskusiu, je dôkazom toho úzkeho vzťahu, ktorý sa medzi oboma stranami vyvinul. Existujú rôzne dôkazy, že Rusi pomáhajú Iráncom pri používaní dronov a balistických rakiet proti silám USA, Izraela a štátov Perzského zálivu. Je celkom jasné, že Rusi poskytujú satelitné údaje a dodávajú aj počítačové čipy pre drony a rakety, ktoré s týmito satelitnými údajmi pracujú, aby boli iránske drony a rakety smrtiaco presné. V Perzskom zálive teda čelíme veľmi impozantnej bojovej sile, a to najmä preto, že Rusi podporujú Iráncov. A opäť, Iránci a Rusi sa zblížili. V súčasnosti sa ich postoje takmer nelíšia.
Je to len naoko, alebo je Putinova účasť zásadná?
Je zásadná. Ide o významnú diplomaciu. Týka sa otázok, ktoré majú obrovský význam. Taktiež je zaujímavé, ako optimisticky a veselo pôsobia Rusi a Iránci. Chápu, že Američania sú v defenzíve, že máme veľké problémy na Blízkom východe a na Ukrajine, a že sú v mnohých ohľadoch na koni. Nevidno teda žiadne známky hlbokého znepokojenia ani pesimizmu zo strany ani jedného z týchto dvoch vodcov.