Najdôležitejším procesom v súčasnosti je, ako prudko sa Európe hospodársky a technologicky vzďaľujú Amerika, Čína a ekonomicky vyspelý svet. (Marker.sk)
Všeobecná umelá inteligencia je momentálne niečo ako najväčšia stávka na budúcnosť. Dobre to ilustruje rozhovor Petera Thiela s Elonom Muskom, došlo k nemu pred pár mesiacmi. Thiel o ňom pred časom hovoril Rossovi Douthatovi v New York Times.
Musk si myslí, že o desať rokov bude Amerika schopná produkovať miliardy humanoidných robotov, ktorí zabezpečia vysokú produkciu. Thiel mu na to povedal, že ak tomu verí, nemá dôvod riešiť otázku vysokého amerického deficitu. Vyrieši sa to predsa tými robotmi.
Ako to napokon bude, to uvidíme. Dôležité to je len pre navodenie témy, od ktorej niektorí očakávajú, že dokáže vyriešiť problémy dneška, napríklad deficity (jeden by dodal, že zrejme mnohé iné a ťažšie problémy vzniknú, ale to si nechajme na inú debatu).
K téme, a to je umelá inteligencia, a najmä rastúci rozdiel medzi tým ako funguje Amerika a Európa.
Karen Hao je americká novinárka s ázijskými koreňmi, napísala bestseller o umelej inteligencii, Empire of AI (2025), predtým písala pre Wall Street Journal z Hongkongu, robila podcast In Machines We Trust a newsletter The Algorithm. Teraz v nedeľu bola hosťom v relácii GPS u Fareeda Zakariu na CNN.
Jej vystúpenie malo niekoľko rovín, pre nás v Európe špeciálne jednu.
Najskôr jej základný argument.
Umelá inteligencia má obrovský význam pre rast HDP. Amerika ukazuje, že investície do AI majú vyše 40-percentný podiel na raste HDP v Amerike, pričom v poslednom štvrťroku až 90 percent, aspoň to tvrdí Jason Furman z Harvardu. Na tie čísla sa dá, samozrejme, pozerať rôzne, v závislosti od toho, čo od AI očakávate, ale taký je stav vecí.
Budovanie infraštruktúry pre umelú inteligenciu je zložitejšia téma, ale Karen Hao sa zaujímavo rozhovorila o energetických nákladoch týchto projektov.
Počúvajte dobre:
„Niektoré zo superpočítačov, ktoré plánujú vybudovať spoločnosti OpenAI a Meta, si vyžadujú zariadenia s rozlohou, akú má ostrov Manhattan,“ čiže asi 60 štvorcových kilometrov.