Už viac než tri roky svet sleduje vojenské operácie na Ukrajine. V skutočnosti vojna na Ukrajine trvá dlhšie, od roku 2014, keď po kyjevskom Majdane nová nezodpovedná moc v Kyjeve začala boriť Ukrajinu. Že to bola nezodpovedná politika – vtedy v podmienečnom spôsobe – napísal už osemnásť rokov skôr, v roku 1996, harvardský profesor Samuel Huntington v knihe Zrážka civilizácií (Clash of Civilizations). Kniha sa stala svetovým bestsellerom v spoločenských vedách. Po Majdane začala na Ukrajine občianska vojna. Západné médiá ju ignorovali, ale v ruských televíziách takmer denne ukazovali delostrelectvom zbombardované domy a budovy v Doneckej a Luganskej oblasti, pri Charkove, sem-tam aj na Kryme. Delové granáty zabíjali civilistov, borili rodinné domy, vytvárali dojem, že rodiace sa vojsko odtrhnutých provincií nemá proti ucelenej ukrajinskej armáde šancu.
Televízne zábery robili na mňa dojem vo dvoch smeroch. Ženy a deti smútili a plakali, keď im zabili otca, muža, brata, ale neprejavovali hystériu. A pozorovatelia nehlásili z odtrhnutých provincií verejné a hromadné demonštrácie za návrat do Ukrajiny. Potom prišli minské dohody a ich otvorené nedodržiavanie najmä z ukrajinskej strany. Vo februári 2022 vypuknutie regulárnej vojny, dohoda Ruska a Ukrajiny o usporiadaní, uzavretá v marci 2022 v Istanbule, okamžitý prílet anglického predsedu vlády Borisa Johnsona do Kyjeva a zrušenie dohody. Vykrikovanie západných liberálov, vrátane našich slniečkárov, že Rusko bude strategicky porazené (a prestane Západ strašiť).
Po týchto mediálnych odozvách prišlo v lete pozvanie od ruskej občianskej organizácie Vaše Novosti na návštevu teritórií, ktoré sme nedávno spoznali z vojnových správ v médiách. So záujmom som prijal pozvanie. V polovici septembra sa nás v Moskve zišlo desať účastníkov z ôsmich krajín a troch kontinentov. Na mikrobuse sme zamierili na tradičný ruský Donbas. Kedysi to bola priemyselne najviac rozvinutá časť Ukrajiny počnúc železiarstvom a baníctvom, neskôr leteckým priemyslom a raketami. Technológia viacerých slovenských elektrární spočívala na dovoze tamojšieho uhlia. Zásobovanie odôvodnilo vybudovanie širokorozchodnej železnice od ukrajinskej hranice po Košice. V roku 2000 som sa ako minister spravodlivosti nechal odfotografovať pred kopou donbaského uhlia v elektrárni Vojany, aby som ilustroval, že sa nemáme vzdávať miliardy dolárov tzv. deblokovaných peňazí len preto, že sú uložené v ruských bankách. Slniečkári, dnes vo väčšine v PS, práve to chceli. Dúfam, že dodávky donbaského uhlia pokračovali až doteraz, ak ich nepostihol osud plynu a ropy dopravovaných cez Ukrajinu.
Gorlovka
Na Donbase bolo našou prvou zastávkou mestečko Gorlovka. Leží asi 20 km na sever od Donecka a pôvodne ležalo asi 10 km na východ od línie stretu armád Ruska a Ukrajiny, po rusky linie soprikosnovenia. Celé roky trpelo od delostreleckej paľby ukrajinskej armády, prípadne nášľapných mín. Po posune linie soprikosnovenia na západ si obyvatelia mesta mysleli, že najhoršie majú za sebou, keď koncom júna tohto roku raketa anglickej výroby zasiahla obytný dom na Puškinskej ulici v centre mesta. V dome mohlo byť okolo 20 bytov, väčšina zostala poškodená, neobývateľná, s rozbitými a zakrytými doskami oknami.
Okná zakryté doskami na jednom z obytných domov v centre Gorlovky
V dome zostal bývať jeden muž, Igor Kovaľov (ak som meno skomolil, ospravedlňujem sa), polohou a vzdialenosťou do zamestnania mu vyhovuje. Vyšiel pred dom sa s nami porozprávať.
Obyvateľ Gorlovky Igor Kovaľov
V dome sa nekúrilo (zatiaľ kúrenie nepotrebuje), voda a elektrina je v dome 2 – 4 hodiny. Spolieha sa, že ruská armáda postúpi ďalej na západ. Problém je v tom, že NATO dodáva Ukrajine muníciu s dlhším doletom a mestá ďalej na východ od vojnovej línie naďalej trpia.
Chvíľu sme sa prechádzali po uliciach v centre mesta. Väčšina domov je poškodená streľbou. V samotnej Gorlovke sa nebojovalo, poškodenia pochádzajú z delostreľby a od dronov.
Z Gorlovky sme pokračovali do Mariupoľa a hlavného mesta provincie (oblasti) Donecka.
Ďalšie putovanie Donbasom priblížim v nasledujúcich článkoch.