Reakcie bývalého mainstreamu na úspech AfD sú, ako to už býva zvykom, choré. (Marker.sk)
Sledovať progresívne médiá a poniektorých lídrov je dnes celkom zábavné. Po úspechu AfD v Nemecku sú – už opäť – v najvyššej bojovej pohotovosti. Začalo sa to zborovým bedákaním o „víťazstve fašistov“. A končí sa to šírením strachu o konci demokracie, ak sa proti AfD nepodniknú právne kroky.
Po fašistoch v Rusku „osvietenci“ musia riešiť aj fašistov v Nemecku. Nehovoriac o tých v Spojených štátoch, Británii, Česku, na Slovensku… Treba im uznať, že sú v obkľúčení. Presnejšie: cítia sa tak.
A pocity sú dnes dôležité. Pocit je dnes jediná podoba reality, ktorá sa nedá poprieť.
Klinickí psychológovia a psychiatri budú mať veľa práce. Predsa len, ak niekto trpí predstavou, že čelí presile fašistov, treba mu pomôcť. Hlavne ak sú jeho fóbie prehnané. Fantómové.
Obraz o „zlej fašistickej AfD“ a jej dobrých progresívnych krotiteľoch je pritom jedno veľké nedorozumenie. AfD nie je fašistická strana. Je to nemecká národná strana s národným – a celkom racionálnym – programom. Extrémistické úlety niektorých jej členov sú okrajové a dajú sa riešiť.
Naopak, odporcovia AfD nie sú ani zďaleka takí normálni, dobrí a osvietení, ako sa tvária.
Ak sa vysekáme z predsudkov, zistíme, že je to inak.
Jadro ponuky AfD je zoznam racionálnych, užitočných cieľov. Vyrástla na boji proti nelegálnej migrácii. Je to jedna z najdôležitejších európskych tém. Lebo ak sa migračný problém podcení a spoločnosť sa zásadne zmení, budúce riešenia budú nemožné. Toto urobilo z AfD v čase Merkelovej willkommen-politiky skutočnú Alternatívu. Odvtedy rastie.
Ďalej AfD žiada ukončiť obchodné sankcie, ktoré Nemcov oberajú o prosperitu a príjmy. Žiada prehodnotiť Green Deal, ktorý vedie k neúnosne vysokým cenám a k likvidácii priemyslu. Žiada obmedziť kŕmenie ukrajinského konfliktu zbraňami. Namiesto toho presadzuje bezpečnostné dohody s Ruskom. Žiada skončiť s podporou dúhových a transrodových experimentov a investovať do národných a rodinných programov.