Američania sa chystajú uvoľniť energetické sankcie. Pritom by to mala byť skôr priorita Európy. Tú obchodné vojny dusia najviac. (Marker.sk)
Po ropnej kríze a po telefonáte s Putinom zrazu Trump oznamuje, že zruší niektoré sankcie na ropu. Majú sa týkať aj obchodu s Ruskom. Nervozita Trumpa je pochopiteľná. Američania tankujú palivá za 90 centov za liter – a vyššie ceny sú pre nich (a pre ich ekonomiku) ťažko prijateľné.
Pokiaľ ide o Európu, tá je na tom s cenami násobne horšie ako Spojené štáty. Palivá sú v závislosti od krajiny približne dvakrát drahšie. Ceny plynu sú oproti americkým až štvornásobné. Po kríze v Perzskom zálive budú rozdiely ešte väčšie. A pre európsku ekonomiku neudržateľné. Platiť za plyn šesťkrát viac ako Američania – to nepôjde.
Európa si už ďalšie cenové šoky nemôže dovoliť. Je preto zarážajúce, že ani dnes, po ďalšom kole energetickej krízy, sa európski lídri nedokážu zobudiť a riešiť problém. Navrhujú to len Orbán a Fico. Eurokomisia americké plány odmieta a ďalej sníva svoj sen o „tlaku na Rusko“.
Nuž. Nech ďalej tlačí.
Čo vytlačí, to sa rozpisovať nepatrí.
Európske vedenie opäť zaostáva za Američanmi, ktorí chápu, že ich prosperita, ekonomická sila a vplyv sú závislé od nízkych cien zdrojov. Energetických zdrojov.
Po izraelskej a americkej vojne v Perzskom zálive by bolo načase, aby sa aspoň časť Európy postavila k realite čelom. A aby konečne presadila uvoľnenie protiruských sankcií. Sú na to najmenej štyri vážne dôvody.
Prvým a najvážnejším nie sú útoky na Irán, chaos na Blízkom východe a prudký rast cien palív. Vojna sa zrejme čoskoro unaví a vychladne. Hlavným dôvodom, prečo treba prehodnotiť sankcie, je fakt, že nefungujú.