Dnes o „veľkej protiofenzíve“ Roberta Fica, ktorou chce odstaviť generálneho prokurátora – a na ktorú nemá karty; o zastavení stíhania Petra Kotlára, ktoré stálo na vode; o kríze gramotnosti, čo postihuje prevažne Západ a o víťaznom pochode Alternatívy v Nemecku. (Marker.sk)
1. Ficovo kladivo
Starý konflikt medzi Ficom a Žilinkom smeruje do finále. Premiér udrel na generálneho prokurátora a dal mu na výber. Buď odíde, alebo bude odídený… Ficov úder je v istom zmysle protiofenzíva. S konfliktným, tvrdo protivládnym kurzom začal Žilinka. Zhodou okolností to prišlo potom, čo Fico nepresadil ponuku na doživotnú rentu pre Žilinku – výmenou za jeho predčasný odchod do dôchodku. V Žilinkovom prípade na bicykel…
Treba však dodať, že Ficov protiútok je prehnaný. Tlak na zosadenie generálneho prokurátora je vážny zásah do deľby moci a do pravidiel hry. Vyžaduje si vážne dôvody. A tie Fico neukázal. Ukázal len motívy: snahu mať svojho generálneho prokurátora. To nestačí.
Fico tvrdí, že dôvodom sú nové zistenia v kauze Pčolinského, ktoré vraj kompromitujú prokurátorov Lipšica a Kysela. Pričom Žilinka s tým nič nerobí…
Zrejme ide o polopravdu. Kto pozorne sledoval tlačovú konferenciu Fica, musel si všimnúť jednu podstatnú vec. Fico priznal, že výzvu na odchod Žilinku mali na stole dlho. Zaoberali sa ňou opakovane. Nové je len to, že ju konečne ukázali. Rozhýbali sa.
Môžeme predpokladať, že výzva vznikala dávnejšie, v čase, keď prokuratúra začala tlačiť na stíhanie Ficových ľudí. Napokon, aj o tom Fico hovoril ako o jednom z dôvodov. Išlo o stíhanie šéfa úradu vlády Gedru, prípadne o stíhanie Ficovho advokáta Chabadu.
Dvaja prokurátori zo Žiliny minulý rok obvinili vedenie prokuratúry, že neprimerane zasahovalo do trestného konania – údajne so zámerom urýchliť stíhanie Gedru a Chabadu. Žilinka odpovedal, že chcel len zabrániť prieťahom alebo nečinnosti prokuratúry.
Samozrejme, Fico má právo brániť svojich ľudí alebo kritizovať vedenie prokuratúry. Námetov má dosť.
Prokuratúra si s veľkým rozbehom strelila vlastný gól, keď chválila exministra Naďa ako dobrého hospodára. Hoci Naď rozdával zbrane Ukrajine v rozpore s Ústavou (migy) a v rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenska (systémy S-300 bez náhrady). Verejne ho za to chváliť – to bola zo strany prokuratúry nechutná politická nadpráca.
Ako politická nadpráca vyzerala aj snaha Žilinku preverovať dve skúšobné kamery pôvodom z Ruska. A živiť tým prehnanú hystériu, ktorú rozpútalo Progresívne Slovensko.