V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
Dnes o krádeži storočia v réžii Bruselu; o predátoroch médií (Korčok, Naď, Kolíková); o obrate Billa Gatesa vo vojne proti klíme a o moslimskom starostovi, komu (právom) patrí radnica v New Yorku.
1. Krádež v réžii Bruselu
O čom sa v EÚ hovorí len potichu, to maďarský premiér Orbán pomenoval nahlas. Ukrajina bude v najbližších rokoch potrebovať 400 miliárd eur – hlavne na financovanie vojny. Keďže Američania už Ukrajinu kŕmiť nemienia, bremeno skončí na peňaženkách Európanov. EÚ s tým ráta v rozpočte na budúce roky.
Lenže – ráta s niečím, na čo nemá. Naopak, Únia musí o dva roky začať so splácaním mamutích pandemických úverov (Plán obnovy za stovky miliárd eur). Zároveň ju časom dobehnú aj staršie pôžičky Ukrajine. Tá, pochopiteľne, „požičané“ nikdy nevráti – a dlhy budú splácať ručitelia. Čiže EÚ a jej členské štáty.
Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy varoval, že raketové zadlžovanie EÚ bude potápať európsku ekonomiku. Dlhy EÚ sa po pandémii a vojne na Ukrajine zvýšili viac ako desaťnásobne. Z pôvodných 52 miliárd na 580 miliárd eur. Onedlho sa budeme blížiť k dvadsaťnásobku: k 900 miliardám eur. Na tieto dlhy bude treba nasadiť európske „konsolidačné balíky“. Násobne vyššie ako tie Ficove…
Do toho všetkého prichádza požiadavka Ukrajiny na ďalšie stovky miliárd eur. Z prázdneho vrecka EÚ.
Nemci, Belgičania, Holanďania či Rakúšania strácajú trpezlivosť. Ďalšie finančné bremená odmietajú.
Nervózny je aj Brusel. Zavládla tam rozpočtová panika. Z Únie sa má stať vojnová banka zaťažená vojnovými dlhopismi a stovkami miliárd eur.
Výsledok: vo vedení EÚ sa potichu ráta s dvoma vecami. S priškrtením eurofondov pre slabšie štáty Únie. Teda aj pre Slovensko a ďalšie krajiny východnej Európy, ktoré finančne zaostávajú za priemerom EÚ. A s použitím zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu.
Jedno aj druhé by bola krádež. Okrádanie členských štátov EÚ a európskych daňových poplatníkov.
Priškrtenie eurofondov by bol ukážkový podvod. Príklad: Slovensko posiela do rozpočtu Únie viac ako miliardu eur ročne. Ďalšie krajiny z východu EÚ posielajú ďalšie desiatky miliárd. Roky platila zásada, že tieto peniaze majú slúžiť ľuďom z členských štátov EÚ. Cez dotácie a eurofondy sa vracali späť.
V prípade finančne slabých krajín (ako Slovensko) boli príjmy z eurofondov o niečo vyššie ako platby do EÚ. Rešpektovalo sa pravidlo solidarity bohatších so slabšími. A rešpektovala sa aj zásada, že krajiny z východu, ktoré doplatili na rýchly vstup do EÚ, budú mať cez eurofondy aspoň čiastočné kompenzácie.
Obmedzením eurofondov a dotácií by tieto pravidlá padli. Budeme platiť miliardy – a nie pre potreby EÚ a Európanov, ale pre vojnové potreby Ukrajiny.
Ešte väčším podvodom a väčším okrádaním je nápad skonfiškovať zmrazené ruské aktíva – stovky miliárd eur, ktoré patria Ruskej federácii a na ktorých sedí (vraj dočasne) belgická centrálna banka. Takáto nehoráznosť sa neudala ani za druhej svetovej vojny s peniazmi Tretej ríše. A ani za studenej vojny. V Európe sa vždy ctila zásada ochrany vlastníctva.
Brusel prichádza so šialenou schémou. Ruské aktíva formou pôžičky posunie na Ukrajinu. Tá ich po vojne Únii splatí – a vraj z ruských peňazí, ktoré majú prísť ako reparácie. Následne EÚ vráti ruské peniaze Rusku. Z ruských peňazí pre Ukrajinu…
Rusko varovalo, že by to bola konfiškácia. Krádež cudzieho majetku. A má pravdu. Dočasné zmrazenie majetku je sporné, ale legálne. Konfiškácia nie. Jeden štát predsa nemôže povedať druhému: ja som dobrý, ty si zlý, preto si prisvojím tvoj majetok. V Bruseli to vedia. Preto predvádzajú účtovnú mágiu s pôžičkami a reparáciami. No tá je vo výsledku rovnakou krádežou.
Navyše, táto schéma by v konečnom dôsledku neokradla Rusov, ale Európanov.