Verejnosť je pobúrená nedávnymi výrokmi maďarského predsedu vlády Pétera Magyara o tom, že Maďarsko susedí s Maďarskom. Nebolo by dobré prijať jeho hru a nechať sa vyprovokovať ku zbytočnému a škodlivému konfliktu so susedmi, ale na druhej strane, Slovensko musí provokatérom jasne ukázať, kde sú hranice. (hlavnespravy.sk)

Azda najdeprimujúcejšou, najnešťastnejšou vlastnosťou ľudstva je, že nemá historickú pamäť. Starí darmo varujú a kričia – jedného dňa pomrú, mladí zabudnú na ich odkaz a zvyknú opakovať tie isté chyby vždy znovu a znovu.
Žiaľ, toto je práve to, čo začíname v čoraz väčšej miere pozorovať v Európe. Osemdesiat rokov po vojne je Európa zrelá na prepisovanie histórie, lebo sa už takmer minuli pamätníci, ktorí by nahlas pred národmi vykričali pravdu o vojne, fašizme, šovinizme a utláčaní menších národov impériami minulosti.
Samozrejme, deje sa to zákonite na úkor tých menších a slabších. Nie je náhoda, že nedávno boli opäť na svetlo sveta vytiahnuté Benešove dekréty. Rožky vystrkujú potomkovia Nemcov zo sudetonemeckého Landsmanšaftu, videli sme to pred pár týždňami v Brne. A samozrejme, ožívajú aj aktivity maďarskej iredenty. Títo ľudia chodia na Slovensko s maďarskými vlajkami, rečnia tu o histórii a krivdách. Chystá sa prísť aj Péter Magyar a jeho výroky z posledného obdobia zreteľne naznačujú, akú agendu by mohol priniesť.
Kým sa neporušujú platné zákony ani medzinárodné právo, malo by to vlastne byť všetko v poriadku. V politike však platí, že na každú otázku, hoc aj položenú medzi riadkami, treba nájsť adekvátnu odpoveď. Opäť treba zdôrazniť: nechceme konflikt, nechceme nepriateľstvo, chceme len mierové a dobré susedské vzťahy založené na platnom a dlhými desaťročiami ustálenom medzinárodnom poriadku.
Tak ako územie Slovenska má súvis s históriou Maďarov, je to aj naopak – Slováci vždy žili aj na území dnešného Maďarska. Keď sa tvorili hranice, státisíce Maďarov žili na území dnešného Slovenska, ale rovnako žili státisíce Slovákov na území dnešného Maďarska. Neboli tak kompaktne sústredení do určitých oblastí priliehajúcich k územiu dnešného národného štátu Slovákov a možno aj preto v oveľa väčšej miere rezignovali na svoj jazyk a identitu než maďarská menšina na Slovensku. To však nič nemení na tom, že jestvujúce hranice boli vo svojej historickej dobe adekvátnym kompromisom, zohľadňujúcim realitu aj tisícročnú spoločnú históriu.