Na konci roku 2025 sa spustila ďalšia mediálna kampaň proti vedeniu SND. Dôvodom mali byť údajné čistky proti piatim hercom Činohry SND. Nadmerne sebavedomí herci vyvolali z tohto kroku zbytočnú hystériu a vyhlásili sa za obete režimu. Keby však vedenie SND chcelo robiť ozajstné čistky, robilo by to inak a sofistikovanejšie. Mimochodom, hercom Činohry SND nie sú čistky ako také proti srsti a v minulosti ich proti iným umelcom podporovali alebo na ne aspoň vyzývali. Napriek svojim moralistickým pózam pritom nepodporili tých, ktorí sú za svoje legálne politické názory v súčasnej EÚ verejnou mocou poškodzovaní. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Ďalšia falošná hystéria
Čistky proti iným umelcom?
Ako sa dnes potláča sloboda?
Ďalšia falošná hystéria
Na konci decembra 2025 sme sa dozvedeli o tom, že päť hercov (Pauhofová, Poláčik, Šalacha, Žulčák, Hroboňová) dostalo od vedenia SND výpoveď. Ako obvykle, v médiách sa okamžite spustila lavína ostrých obvinení – čistky, normalizácia, revanš, komunistické praktiky, atď. Objavovali sa aj ďalšie tvrdenia typu „prepustiť akéhokoľvek umelca je absurdita“. Po tejto alarmistickej erupcii útokov však začali postupne na povrch prenikať odlišné informácie – zrazu sa začalo hovoriť o dohodách s hercami a vedenie SND uviedlo, že čelí konsolidácii „rovnako ako ostatné inštitúcie a celkovo ruší takmer 10 % miest… že ide o všetky útvary SND… Všetky personálne opatrenia boli prerokované s jednotlivými šéfmi útvarov…“ Samozrejme, že o konsolidácii v Činohre by sa dalo diskutovať, ale zarážajúca je miera hystérie v tejto diskusii. V porovnaní s inými „obeťami“ konsolidácie totiž herci nedopadli najhoršie: to, že im vedenie divadla ponúklo dohodu o externej spolupráci, pre nich výrazne zmierňuje negatívne dopady. Také privilégium väčšina osôb prepustených počas konsolidácie verejných financií v SR nemala, hoci boli často pre chod svojich inštitúcií rovnako potrební ako dotknutí herci Činohry.
Keď sa ukázalo, že konanie vedenia SND má od normalizácie ďaleko, začali herci písať statusy o tom, že podľa nich je finančná úspora minimálna a že navrhovali konsolidáciu v inej podobe. Zvlášť zaujímavý bol výrok: „Prechod našich kolegov do externého pomeru nie je dobrovoľný, aj keď sa v závere roka udial dohodou…“ Herci mali jasnú voľbu: buď podpísať alebo nepodpísať a prípadne sa s divadlom súdiť. Oni však opäť zvolili pózu: podpísali, aby nestratili zárobok, ale vraj „nedobrovoľne“, aby sa „obetovali“ pre divadlo. Lenže podľa § 37 Občianskeho zákonníka musí byť vôľa pri dohode slobodná, inak je celý právny úkon neplatný. A ak teda herci podpísali dohodu „nedobrovoľne“, mali by sa domáhať jej neplatnosti na súde. Potom by SND možno ušetrilo ešte viac… Mimochodom, keby sa malo vedenie SND riadiť predstavami hercov o konsolidácii, tak by sa zrejme nič neušporilo. Spomeňme si, že napr. pri minuloročnej petícii proti Anne Netrebko herci tvrdili, že z nákladov na jej koncert by „mohli byť vyprodukované minimálne dve veľké operné predstavenia alebo niekoľko premiér činoherných hier“. Až sa nakoniec ukázalo, že náklady koncertu boli kryté zo vstupného či od sponzorov, čiže peniaze na „vyprodukovanie premiér“ sa neminuli…
V súvislosti s mediálnou hystériou treba tiež povedať, že keby išlo skutočne o čistky v Činohre SND, generálna riaditeľka by postupovala úplne inak. Samotní herci jej totiž poskytli veľké množstvo príležitostí, aby v rokoch 2024-2025 vyvodzovala pracovno-právne následky. U väčšiny hercov by mohlo byť dôvodom sankcií čítanie politických prejavov po skončení divadelného predstavenia: tam nešlo len o porušovanie etického kódexu, ale aj o porušovanie viacerých zákonov (pozri tu). Z ďalších verejne známych prípadov možno spomenúť napr. konanie Romana Poláčika, ktorý generálnej riaditeľke SND vysypal pred dvere smeti či nenávistný prejav Ľuboša Kostolného proti ministerke kultúry počas predstavenia. V prípade Tatiany Pauhofovej bol pracovno-právne závažný fakt, že počas rodičovskej dovolenky chodila hrávať do konkurenčného Divadla Aréna a točila i množstvo filmov, hoci v SND účinkovala len v jedinom divadelnom predstavení. Skúsme si predstaviť štátnych zamestnancov alebo zamestnancov v súkromnej firme, ktorí by sa správali podobne: pre nich by boli pracovno-právne následky rýchle a tvrdé. Treba tiež dodať, že keby sa vedenie SND skutočne usilovalo o čistky v Činohre, tak by s hercami neuzatváralo externé dohody, ale u viacerých z nich by pristúpilo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bez možnosti ďalšieho pôsobenia – a vedeli by pre to nájsť relevantné dôvody.
Čistky proti iným umelcom?