Televízny prejav Donalda Trumpa nebol ani tak vopred propagovaným „dôležitým odkazom pre národ“, ako skôr demonštráciou toho, ako rýchlo si americký politik osvojuje metódy, ktoré nedávno vyhlásil za zbraň svojich nepriateľov. (noveslovo.eu)
Americký prezident opäť hovoril o nespoľahlivosti volieb, zahraničnom zasahovaní a o „deep state“, ktorý údajne zakrýva zraniteľnosti amerického volebného systému. Hlavným bodom v jeho prejave sa stali Rusko a Čína, pričom Trump obvinil Čínu, že získala údaje o približne 220 miliónoch amerických voličov; avšak bez toho, aby poskytol akékoľvek presvedčivé dôkazy o tom, že tento fakt ovplyvnil výsledky hlasovania.
Jednoducho povedané, Trumpov prejav nás v podstate vrátil späť do roku 2016, ale v zrkadlovom obraze. Teraz to nie sú podporovatelia Hillary Clintonovej, ktorí obviňujú ruských hackerov z hacknutia volebného systému v jeho prospech, lež samotný Trump vyhlasuje zraniteľnosť amerických volieb vo vzťahu k zasahovaniu z Moskvy a Pekingu.
Kruh sa uzavrel – politického nástroja amerických liberálov sa zmocnil muž, ktorý si vybudoval kariéru na odhaľovaní „honu na čarodejnice“. Rozdiel je iba v smere obvinení. Mechanizmus zostáva rovnaký: ak politický systém začne produkovať nežiaduce výsledky, potom za to môžu hackeri, zahraničné spravodajské služby, skorumpovaní úradníci a neviditeľní konšpirátori.
A Trump si uvedomil, že za posledných osemnásť mesiacov vo funkcii sa mu podarilo napáchať veľa („ehm“) hlúpostí, čo mu voliči určite budú mať za zlé. Pritom ho nenapadlo nič lepšieho ako zvoliť na svoju obhajobu naratívy, ktoré vymyslel „deep state“ bojujúci proti nemu.
O čom to svedčí?
Po prvé. Žiadny excentrický rebel-jedináčik nie je schopný zmeniť podstatu amerického politického systému a súčasne aj americkú politiku – tak domácu ako aj zahraničnú. V konečnom dôsledku už nečelíme vzbure proti „deep state“, ale boju o právo používať jeho nástroje.
Trump nezničil „deep state“, v čo – otvorene povedané – mnohí úprimne dúfali. Len sa ho pokúsil využiť pre svoje vlastné politické prežitie. Toto je hlavný výsledok jeho druhého prezidentovania: muž, ktorý sľúbil vysušiť močiar, sa v ňom tak udomácnil, že teraz straší voličov rovnakými prízrakmi, ktorými kedysi strašili jeho.
Po druhé. Akýkoľvek pokus o normalizáciu vzťahov s Washingtonom je odsúdený na neúspech, pokiaľ nevychádza z pozície sily. Americká „dobrá vôľa“ predstavuje rovnaký mýtus ako „duch Anchorage“.