Treba sa začať zaoberať otázkou, čo vieme proti takejto šikane zákazov robiť. (Marker.sk)
Som zakázaný na sociálnej sieti TikTok. Mám „ban“, ako hovoríme my, Slováci. Nemám na nej účet či konto, či ako sa to volá. Redakcia Markera však má. Náš admin vkladá naše videá do piatich sietí vrátane TikToku. Ten pre nás nie je najdôležitejší, ale ani nie je bezvýznamný. Nuž a moje posledné štyri videá systém siete nevzal. Hlási, že ide z mojej strany o „porušenie pravidiel komunity“. To je taká novodobá novoreč.
Nech sa na tie videá pozerám z ktorejkoľvek strany, nevidím žiaden problém. Všetko opieram o fakty, nič si nevymýšľam, nie je v tom nič dezinformačné. Ani ja si nemyslím, že publikovať možno všetko. Vulgarizmy, pornografia, výzvy k násiliu a podobne sú za čiarou. Za čiarou by však nemali byť názory len preto, že sa niekomu nepáčia.
Staré časy sa vracajú, ale inak
Pred pár dňami som písal, ako v roku 1989 vypli mikrofón Ivanovi Hoffmanovi na Bratislavskej lýre. Teraz sa tie časy vracajú. Vracajú sa však inak, tak akosi plazivo, nenápadnejšie. A pravidlá sú nejasnejšie. Jasné je len jedno pravidlo. Že aj teraz sú vplyvným silám niektoré názory nepohodlné, i keď na nich nie je nič extrémne, a ak tie názory zastávate nahlas, tak vás niekto začne obmedzovať.