Pribúdajú náznaky, že Rusi aj Ukrajinci sú unavení z vojny a privítali by jej ukončenie. Pravda, ukončenie podľa svojich predstáv. (facebook.com/jan.carnogursky)
S takýmito náladami v Rusku možno spojiť zmienku prezidenta Putina na výročie víťazstva 9. mája, že vojna by sa mohla skončiť do konca roka. Z opačnej strany možno nadviazať na takéto nálady články a rozhovory ruského politológa a geopolitika profesora Sergeja Karaganova. Na profesora Karaganova mám osobné spomienky, on ma prijímal do Valdajského klubu a niekoľko rokov klub ešte ideove viedol.
Sergej Karaganov asi pred desaťročím absolvoval rok či dva študijný pobyt na západných univerzitách a výskumných ústavoch. Akoby mu študijný pobyt otvoril oči, pretože po návrate stále viac publikoval články kritické k Západu. Vyzýval – a vyzýva – na orientáciu Ruska na východ, aj na prednostný hospodársky rozvoj zauralia a Sibíri. Voči Európe je radikálne kritický. Z Európy pochádza kolonializmus, občianske vojny a opakované pokusy zničiť Rusko, ktorého sa Európa bojí. Má záujem rozdeliť Rusko a privlastniť si jeho prírodné bohatstvo. Mimochodom, česká ekonómka Ilona Švihlíková nazýva ekonomické pravidlá pod názvom Washingtonský konsensus, ktoré teraz vládnu svetu, za súčasné pravidlá neokolonializmu. Nemecký poslanec za CDU Roderich Kiesewetter, plukovník Bundeswehru v. v. vystríha pred cca 350 tisíc ruskými vojakmi na hraniciach Bieloruska, vraj pripravených vtrhnúť do Európy. Nespomína však opakované hlasy z Poľska a z Pobaltia o pripravenom obsadení Kaliningradu. Karaganov síce označuje obrat Ruska k Európe za Petra I. ako užitočný, ale jeho užitočnosť sa už skončila a treba ho ukončiť. Najskôr navrhol, aby Rusko uvoľnilo svoju atómovú doktrínu a umožnilo prezidentovi skôr vydať rozkaz na použitie jadrových zbraní. Návrh vyvolal úsmešky až odsúdenie, ale čoskoro doktrína bola zmenená a teraz má prezident (najvyšší veliteľ ozbrojených síl) pred sebou širšiu škálu možností, aby vydal rozkaz na atómový úder. V posledných článkoch a rozhovoroch Karaganov argumentuje, že Západ a najmä Európa stratili strach pred jadrovými zbraňami a situácia hrozí vojnovým útokom Západu na Rusko, trebárs zbraňami v rukách ukrajinskej armády (dodanými Západom), ktorému bude možné čeliť len s použitím strategických jadrových zbraní. Bolo by preto lepšie uskutočniť taktický jadrový úder na cieľ na Západe, v krajine NATO, ktorá vyrába alebo dodáva zbrane Ukrajine a tak prinavrátiť Západu strach z jadrových zbraní. Západ teraz neverí, že Rusko dokáže použiť jadrové zbrane na svoju obranu, keď nereagovalo na prekročenie viacerých „červených čiar“, ktoré predtým samo vytýčilo. Karaganov nevynecháva ani teológiu. Použitie jadrovej zbrane považuje za hriech, ale ponechanie vývoja až k nutnosti použitia strategických jadrových zbraní považuje za ťažší hriech.
Ukrajina minulý týždeň, 21. mája, udrela raketami a dronmi na školu a študentský internát v meste Starobeľsk v ruskej Luganskej ľudovej republike. Zahynulo 21 dievčat a chlapcov vo veku 15 – 18 rokov, ďalšie desiatky boli zranené. Rusko zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, ruské médiá venovali udalosti dramatické relácie. Prezident Putin oznámil, že nariadil ministerstvu obrany navrhnúť alternatívy odplaty. V nedeľu 24. mája Rusko udrelo na Kyjev raketami, vrátane nadzvukovej Orešnik. Ukrajinská strana oznámila, že ruský útok si vyžiadal štyri obete na ľudských životoch v Kyjeve. Porovnajte počet obetí: v Starobeľsku 21, v Kyjeve 4. Taktická jadrová zbraň nebola použitá, úder nesmeroval mimo územie Ukrajiny. Prezident Putin zatiaľ odoláva tlaku ruskej verejnosti a viacerých médií. Použitie jadrovej zbrane na Ukrajine nikto v Rusku od Putina neočakáva. Rusi a Ukrajinci sú príbuzné slovanské národy, nikto nevie, kde medzi nimi prebieha etnická hranica. Nech sa vojna skončí akokoľvek, budú žiť vedľa seba a neslúžilo by uzmiereniu, ak by z nej zostala dramatická zlá spomienka. Ale tlak verejnosti a médií voči prezidentovi Putinovi stúpa. Rusi vnímajú vojnu Západu proti Rusku až do posledného Ukrajinca ako zálohu, ktorú Západ musí vrátiť. Ukrajincov už padli na fronte státisíce.
Prezident Putin zvolil akýsi kompromis. Na Kyjev a okolie budú opakovane dopadať rakety a drony na výrobne zbraní a miesta prijímania rozhodnutí o vedení vojny. Čiže na vládne a vojenské budovy. Rusko vyzvalo zahraničné úrady, aby svojich pracovníkov radšej nevysielali do Kyjeva. Minister zahraničia Ruska Sergej Lavrov o tom telefonicky upovedomil amerického ministra Marka Rubia.
Ruský vojenský analytik Konstantin Sivkov hovorí, že prežívame posledné mierové leto.