V poslednom období sa objavil nebezpečný trend otvárania tém, ktoré môžu opäť jatriť vzájomné vzťahy medzi národmi v strednej Európe. Staro-novou témou sa stali tzv. Benešove dekréty, ktoré sa znovu objavili v slovensko-maďarských vzťahoch po víťazstve Pétera Magyara v maďarských voľbách v apríli 2026. A pred pár dňami ich tematizoval aj Európsky parlament (EP). Tým je však dotknutá aj problematika sudetských Nemcov, ktorí sa rozhodli uskutočniť zjazd svojej organizácie Sudetendeutsche Landsmanschaft (SL) v dňoch 22.-25. mája 2026 v Brne. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať témam:
Zjazd sudetských Nemcov
Slovensko na pranieri?
Oživovanie slovensko-maďarských sporov
Spravodlivosť a vyrovnanie sa s históriou
Zjazd sudetských Nemcov
Zjazd organizácie SL v Brne sa nesie pod heslom zmierenia a vzájomného dialógu, čo sú pozitívne heslá, s ktorými treba súhlasiť. Súčasne však existuje kontext, ktorý vyvoláva mnoho otáznikov, a to aj o neželaných paralelách. Na tomto mieste nebudem riešiť rôzne historické väzby SL, ale faktom je, že SL je organizácia blízka vládnucej nemeckej politickej strane CDU/CSU a práve táto strana v súčasnosti presadzuje ideu „Kriegstüchtigkeit“ (vojenskej zdatnosti) Nemecka, plánuje vytvoriť najsilnejšiu armádu v Európe a vníma Rusko ako večného nepriateľa (pozri tu). Aj Bernd Posselt, hlavný predstaviteľ SL, je dlhoročným vplyvným politikom CDU a protagonistom jej smerovania. Sudetský zjazd v Brne však pozdravili i ďalší politici, ktorí novú militaristickú politiku Nemecka presadzujú, najmä Markus Söder z CSU, predseda bavorskej vlády. Pritom práve v tejto situácii by bolo žiaduce, aby sa SL vyslovila voči rastúcemu militarizmu v Nemecku. Keďže to však urobiť nedokázala, je ťažké uveriť sudeto-nemeckým heslám o boji za mier a slobodu, ktoré sa hlásali ešte na minulom zjazde. Takisto je ťažké uveriť, že predstavitelia SL myslia vážne svoj „Friedensmarch“ v sobotu 23. mája 2026 o 9:30 z Pohořelic do Brna. Výhrady by bolo možné vznášať aj voči výrokom Bernda Posselta na začiatku celej sudeto-nemeckej akcie v Brne: „… Smiete protestovať. To je Európa, to je demokracia, za ktorou stojíme. Sloboda je aj pre tých, ktorí myslia inak.“ Spomenul si však tento politik aj na slobodu ľudí, ktorí síce neporušili žiadne právne normy, ale napriek tomu boli bez rozhodnutia súdu nedemokraticky sankcionovaní zo strany EÚ a tým transformovaní na „bezprávnych ľudí“, ako napr. nemecký novinár Hüseyin Doğru (pozri tu)?
Určite treba oceniť, že SL prestala po roku 2015 vznášať majetkové nároky voči ČR, i keď táto téma zďaleka neodznela a negatívny vzťah k tzv. Benešovým dekrétom v SL nezmenili. V posledných rokoch však zvolili odlišnú taktiku a prestali otvárať témy, ktoré by proti nim zjednocovali českú spoločnosť. Namiesto toho zmenili česko-nemecký spor na spor česko-český. Pochopili, že to sa najlepšie podarí v situácii, keď bude veľká časť českej spoločnosti brojiť proti spoločnému nepriateľovi. Na tento účel je zjavne najvhodnejším kandidátom Rusko, s ktorým majú v ČR viaceré negatívne skúsenosti. Rusko síce treba odsúdiť za agresiu na Ukrajine, ale odpoveďou na to určite nie je nemecký militarizmus. Žiaľ, v tomto militaristickom ťažení môžu Nemci rátať aj s podporou konkrétnych českých politikov na čele s prezidentom Petrom Pavlom. Identifikácia spoločného nepriateľa spolu s narastajúcou centralizáciou v EÚ a vyzbrojovaním Nemecka povedie k nárastu vplyvu Berlína v českej politike. Nemecko s najmocnejšou armádou v Európe sa tiež stane akýmsi „protektorom“ svojich malých susedov na východe a niektorí českí politici kvôli tomu zrejme začnú Nemecku ustupovať i v ďalších politických otázkach. Nuž a po prípadnom zrušení práva veta v Rade EÚ, ku ktorému inklinuje napr. Petr Pavel, nebude mať ČR v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky už ani reálnu možnosť blokovať napr. sankcie EÚ voči českým občanom, ktorí žiadnu právnu normu neporušili. Rastúca centralizácia v EÚ môže viesť i k tomu, že Súdny dvor EÚ nanovo zadefinuje otázky, ktoré predtým malé členské štáty považovali za svoju výlučnú kompetenciu. Tento trend sa môže perspektívne dotknúť i otázky majetkových nárokov, spojených s históriou.