Na výročie Sviečkovej manifestácie si treba položiť otázku, ako politika súčasného KDH ladí s jej odkazom. Píše Vladimír Palko. (Marker.sk)
Dnes je 25. marca, je výročie Sviečkovej manifestácie. Spomínam si, keď som sa z nej vracal mokrý, nahnevaný, zároveň šťastný. Vtedy som si prvýkrát s istotou uvedomil, že komunistický systém padne, nevedno kedy, ale padne. A vedel som, že príde pluralitná demokracia, že na Slovensku vznikne aj kresťanskodemokratická strana a že budem jej členom.
A to sa stalo, o dva roky vzniklo KDH a stal som sa jeho členom. Po tridsiatich ôsmich rokoch teraz premýšľam o odkaze Sviečkovej pre súčasnosť. Ľudia, prevažne kresťania, tam boli nielen preto, aby požadovali obsadenie uprázdnených biskupských stolcov a skutočnú slobodu vierovyznania pre všetkých veriacich, ale žiadali aj ľudské a občianske práva pre všetkých občanov. Preto sme tam boli.
V najvšeobecnejšej rovine, chceli sme, aby naše Slovensko mohlo žiť a vyvíjať sa slobodne, podľa vlastného uváženia. Keď chcete, môžete to nazvať zvrchovanosťou. Nechceli sme systém sovietskeho komunizmu. Nechceli sme žiť „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. To heslo sme počúvali štyridsať rokov.
Metódou bol otvorený a nenásilný postoj
Našou metódou, použitou 25. marca 1988, bolo otvorené, priame vyjadrenie nášho postoja a požiadaviek, a to výlučne nenásilnou cestou. Jediné násilie, ktoré tam bolo, bolo násilie, ktoré režim použil proti nám. Náš duch nenásilia sa potom o jeden a pol roka premietol do ducha Novembra 1989, ducha Nežnej revolúcie.
KDH vzišlo z ducha Sviečkovej manifestácie
Aj keď žiadna politická strana nemá právo privlastňovať si Sviečkovú manifestáciu, je isté, že vznik KDH bol s touto udalosťou úzko spätý. Preto si KDH aj Sviečkovú manifestáciu zvykne pripomínať.