Je fascinujúce sledovať mieru pokrytectva, ktorú dnes predvádzajú progresívci. S veľkým krikom kritizujú Lajčáka za jeho komunikáciu s Epsteinom, no akoby pritom zabúdali na jednu zásadnú vec. (facebook.com/Gyimesi)
Lajčák bol celé roky presne tým, čo oni sami tvrdia, že sú. Liberál, proeurópsky politik, podporovateľ migrácie, človek pevne ukotvený v tom istom hodnotovom svete, ktorý dnes prezentujú ako jediný morálne prípustný. (Ak ma naši liberálni priatelia obvinia, že Lajčák slúžil Ficovi, len pripomeniem, že Ficovi slúžili aj ďalšie progresívne hviezdy – Korčok s Káčerom)
Inými slovami, nebol ich opakom. Bol ich zrkadlom. A práve preto tá dnešná hystéria pôsobí tak neuveriteľne falošne. Nie je to úprimný boj za morálku ani za spravodlivosť. Je to skôr hysterická snaha rýchlo sa dištancovať od niečoho, čo je im v skutočnosti nepríjemne blízke. Lebo keď padá niekto „z ich hodnotového tábora“, nepadá len jednotlivec. Padá predstava, že hodnoty, ktoré roky hlásali, automaticky zaručujú aj morálnu nadradenosť.