Na kolektívnom Západe sledujeme hromadné pošliapavanie práva. Špirála, ktorú to vytvára, však nemôže mať dobrý koniec. (Marker.sk)
V posledných dňoch sledujeme prakticky na celom Západe bezprecedentný rozklad práva, ktorý sa týka tak medzinárodných vzťahov, ako aj domácej politiky.
Nejde totiž len o to, čo predviedli USA vo Venezuele alebo voči Grónsku. To isté, len v menšom, sa odohráva aj na Slovensku.
Typickým príkladom je vývoj posledných dní, keď sme sa dozvedeli, že prokuratúra zastavila stíhanie členov bývalej vlády za protiústavné odovzdanie národnej výzbroje Ukrajine a popri tom sme sledovali grotesku v parlamente.
Začnime Naďom a spol., pri ktorých prokurátor nielenže zastavil stíhanie, ale aby situáciu ešte vyhrotil, Naďa provokatívne označil za „dobrého hospodára“.
Nechajme teraz bokom debaty o tom, že viaceré údajne nefunkčné migy zo Slovenska odleteli a niektoré na Ukrajine zrejme plnia úlohy dodnes. Rovnako tak to, že podľa medzivládnej zmluvy mala výzbroj, ktorú sme Ukrajine odovzdali, hodnotu približne pol miliardy eur a podľa NKÚ dokonca až 700 miliónov. A aj to, že z peňazí, ktoré nám boli sľúbené, sme doposiaľ videli len odrobinky a viac zrejme ani neuvidíme.
To všetko je totiž tá menej podstatná časť debaty.
Jadrom problému je, že Hegerova vláda rozhodla o odsune vojenskej techniky v čase, keď bola odvolaná. A v takomto prípade podľa ústavy (čl. 115 ods. 3) nemôže robiť rozhodnutia „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“. Inak povedané, môže kúriť, svietiť a pripraviť krajinu na voľby.
Pripomeňme, že takéto ustanovenie má svoju logiku, pretože slúži práve na to, aby si vláda bez opory v parlamente umelo nepredlžovala svoje funkčné obdobie (čo hegerovci takisto bez problémov porušili).