Cirka pred 2500 rokmi žil v starom Grécku bájkar Ezop. Satirickým spôsobom opisoval rôzne ľudské vlastnosti, ktoré pripisoval zvieratám. Jeho najznámejšia bájka o vlkovi a kozliatku hovorí, že keď je niekto hladný, žiaden protiargument neplatí. Darmo kozliatko vysvetľovalo, že vody je v potoku dosť pre všetkých a vlkovi ju nemohlo kaliť, keďže pil z potoka povyše. Vlkov argument bol priezračný: „Som hladný“ a kozľa zožral. (facebook.com/AntonHrnko)
Dnes, po dvetisícpäťsto rokoch sa odohrával podobný rozhovor ako vystrihnutý z Ezopa. Najskôr Dony tvrdil v súlade s dlhodobou americkou politikou, že Maduro je nelegitímny prezident a musí odstúpiť. Keď sa mu Maduro pokúšal vysvetliť, že na to, aby odišiel, musí byť vôľa ľudu, tak ho obvinil, že je vodcom drogového kartelu a vozí drogy do USA a tým ohrozuje ich národnú bezpečnosť. Vysvetľovať hladnému vlkovi, že taký kartel neexistuje, keď „kozliatko“ sedelo na najväčšej studni ropy, bolo zbytočné. Presne ako u Ezopa – ham, a bolo po novodobej bájke.
Celé stáročia sa vzťahy medzi ľuďmi i národmi vyvíjali podľa modelu vzťahu vlka a kozliatka. Kto mal väčšie svaly a väčšie armády, ten si vždy zobral, čo potreboval. Španieli zobrali Indiánom zlato a striebro, Anglosasi krajinu a zvyšok preživších zavreli do rezervácií. Rozmohol sa kolonializmus, počas ktorého západná Európa vyrabovala celý ostatný svet, aby si žila nad pomery a chválila sa svojou demokraciou len pre seba. Netreba zabúdať, že k tej „demokracii“ patrilo novodobé otrokárstvo, rabovanie „zaostalých“ a „nedemokratických“ štátov, teda vysávanie ostatného sveta v mene „pokroku a ľudských práv“. Ako ktosi povedal, hotový ples upírov.