Ďalšími cieľmi našej medzinárodnej cesty po Rusku, stále na Donbase, boli Mariupoľ a Doneck.
Mariupoľ
Mariupoľ vznikol v 16. storočí ako kozácka pevnosť. V 18. storočí sa rozrástol na mesto so silnou prítomnosťou gréckej kultúry. Svoj názov dostal v 19. storočí po ruskej cárovnej Márii Fjodorovne, manželke cára Alexandra III. a matke posledného cára Mikuláša II., ktorý bol zabitý boľševikmi v júli 1918. Mariupoľ bol najväčším prístavom Ukrajiny na Azovskom mori, ešte Sovietsky zväz tam vybudoval obrovské oceliarne, pod nimi niekoľkoposchodové sklady. Mariupoľ je ruskojazyčné mesto, vždy tam vo voľbách vyhrávala „proruská“ strana, v prezidentských voľbách v roku 2010 vyhral Viktor Janukovič. Po Majdane v roku 2014 Mariupoľ najskôr ovládli oddiely rodiacej sa Doneckej ľudovej republiky, ale ruská armáda im neposkytla pomoc a regulárna armáda Ukrajiny ich čoskoro z mesta vytlačila. Z Putinovho okolia sa neskôr ozvalo vysvetlenie, že ovládnutie Mariupoľa by vyvolalo už vtedy vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú by podporovalo celé NATO a Rusko ešte nebolo pripravené na takú vojnu. Iba pre ilustráciu, rakety Orešnik boli len vo vývoji.
Deň D pre Mariupoľ prišiel vo februári 2022, na začiatku operácie na Ukrajine. Ruská armáda začala útok na obsadenie mesta. Obytnú časť mesta obsadila pomerne rýchlo, už v marci 2022. Dobytie areálu oceliarní Azovstaľ, skladov v podzemí a vlastne celej priemyselnej zóny by si vyžiadalo veľa obetí na ruskej strane, preto prezident Putin (glavnokomandujuščij) nariadil, aby oceliarne nedobýjali, ale len obkľúčili a odrezali od zásobovania. Obliehanie sa skončilo až v máji 2022, najtvrdších ukrajinských bojovníkov jednotky Azov zajali, neskôr boli zaradení do výmeny zajatcov.
Mediálnu pozornosť vyvolalo bombardovanie budovy dramatického divadla v Mariupole ruskou armádou v marci 2022. Ruská strana uviedla, že Ukrajina využívala divadlo ako vojenské veliteľstvo. Ukrajina uvádzala bombardovanie ako príklad ruského barbarstva vo vojne. Ako jednu z obetí bombardovania uvádzali mladú ženu Marianu Vyšemirskú. Po obsadení mesta Rusi rozobrali zrúcaniny divadla, uviedli, že v zrúcaninách našli len telá 14-tich ukrajinských dôstojníkov. Ale gól bol, že Mariana Vyšemirská sa prihlásila ako živá, nebola v kritickom čase v divadle. Rekonštrukcia divadla je pred dokončením.
Donecké akademické oblastné činoherné divadlo v Mariupole pred zbombardovaním ruskou armádou. Zdroj: Oleksandr Malyon, CC BY-SA 4.0 / Wikimedia
Budovy civilnej časti Mariupoľa sú obnovené a obývané. Najstaršiu časť mesta, postavenú ešte v 19. storočí, obnovujú do pôvodného stavu, tá zatiaľ nie je dokončená. Do areálu oceliarní sme sa nedostali, stále nie sú úplne bezpečné pred mínami a výbušninami. Strata Mariupoľa bola veľkou stratou pre Ukrajinu kvôli jeho ekonomickému významu a tomu, že bol jej najväčším morským prístavom.
Doneck
Z Mariupoľa náš mikrobus zamieril trochu na sever do Donecka, hlavného mesta oblasti. Doneck som poznal z roku 2010, bol som tam vtedy ako medzinárodný pozorovateľ na prezidentských voľbách, ktoré vyhral Viktor Janukovič. Na podiv, v centrálnej časti mesta dominuje veľký futbalový štadión postavený v modernej architektúre a nepoškodený. Doneck sa udržal po Majdane mimo Ukrajiny. Stavbu štadióna financoval ukrajinský oligarcha Rinat Achmetov a azda tak si možno vysvetliť, že štadión zostal celý, a to napriek ukrajinskému ostreľovaniu mesta po roku 2014. Mimochodom, Donečania hovorili už pri stavbe štadióna, že je to pomník Achmetovových peňazí. Štadión postavili pre majstrovstvá Európy vo futbale 2012, ktoré sa konali v Poľsku a na Ukrajine. Doneck je mesto na rovine, s parkami a pravouhlými ulicami v centre.
V jednom z parkov je Alej anjelov s pomníkom detí, ktoré zahynuli v meste pri ostreľovaní od roku 2014. Mesto eviduje 247 detských obetí ostreľovania. Pokľakol a prežehnal som sa pred pomníkom.
Pomník venovaný deťom, ktoré od roku 2014 zahynuli pri ostreľovaní mesta Doneck
Na mesto ešte stále dopadajú ukrajinské delostrelecké granáty. Osobitne smrteľný bol zásah na jednej z hlavných ulíc 14. marca 2025. Ľudia tam čakali pred bankou na svoje bežné finančné operácie, keď priletel granát. Na mieste zahynulo 20 osôb a 32 bolo zranených. Na budove banky je pamätná tabuľa na tento zločin. Dosť pravidelne sledujem večerné správy v ruských televíziách. Pri záberoch z ostreľovaných domov ma zaujal najmä jeden rozdiel oproti „Európe“. Ženy a deti smútia a plačú nad usmrtenými otcami, bratmi, príbuznými, ale neprepadajú hystérii.
V Donecku sme sa stretli s hlavou Doneckej ľudovej republiky Denisom Pušilinom. Jeho predchodca Alexander Zacharčenko zahynul v auguste 2018 pri atentáte – pri výbuchu bomby nastraženej vo výťahu domu, kde býval. Opýtal som sa Denisa Pušilina, či musia posilňovať bezpečnostné zložky na predchádzanie prípadným prejavom odporu proti novej, proruskej moci. Odpovedal, že nie. Musia posilňovať len civilné zložky štátnej správy pri organizovaní rekonštrukcie území poškodených pri bojoch. Podľa nedávnych vyjadrení prezidenta Putina na Valdajskom klube Ukrajina ešte drží 19 % územia Doneckej ľudovej republiky (predtým oblasti). Doneck stále trpí nedostatkom vody, pretože Ukrajina prerušila jej prívod do mesta. Na uliciach sú viditeľné modré nádrže, do ktorých v noci natečie voda a cez deň z nich obyvatelia mesta čerpajú.
Z takýchto nádrží Donečania čerpajú vodu
Podľa slov sprievodcov, zásobovanie mesta vodou sa znormalizuje, keď ruská armáda obsadí Slavjansk; tam je hlavný zdroj vody pre mesto. Vzhľadom na tempo postupu ruskej armády možno očakávať obsadenie Slavjanska v krátkej dobe.
Mimochodom, po roku 2014 a po začiatku bojov na Ukrajine do Donecka prišlo viacero Slovákov, ktorí vytvorili oddiel v doneckej armáde. Oddiel vytvorili spolu s Čechmi. Keďže Slovákov bolo značne viac, oddiel sa nenazýval „česko-slovenský“, ale „slovensko-český“.
Z Donecku sme sa vrátili do Moskvy večer po osvetlených diaľniciach. V strednej Európe osvetlených diaľnic niet.
Pripájam ešte krátke video z výcviku Ukrajincov na ruskej strane ako doplnok k predchádzajúcemu článku.