Ruské občianske združenie Vaše Novosti usporiadalo v septembri t. r. cestu zahraničných novinárov a publicistov na Donbas, kde nedávno prebiehali boje medzi ruskou a ukrajinskou armádou. Zaviedli nás aj do prístavného mesta Mariupoľ a jeho okolia.
Ukrajinci na ruskej strane
Neďaleko Mariupoľa sa nachádza vojenský výcvikový priestor. Teraz na ňom cvičí vojenská jednotka pôvodne ukrajinských vojakov, ktorí buď prebehli na ruskú stranu, alebo padli do ruského zajatia a tam sa prihlásili do ukrajinskej jednotky. Predstavili nám asi 20 vojakov jednotky, ktorá si zvolila názov Osobitný oddiel Martyna Puškara.

Zástava vojenskej jednotky pomenovanej po ukrajinskom kozáckom vodcovi M. I. Puškarovi
Podľa ich slov oddiel má asi 1000 členov. Na ruskej strane existujú ešte ďalšie podobné oddiely. V rozhovore nám vojaci tiež povedali, ako sa dostali do ukrajinskej armády. Asi tretinu z nich chytili na ulici alebo v obchode a zobrali do armády. Ďalších zmobilizovali. Pri prvej príležitosti sa dali zajať alebo prebehli na ruskú stranu. Prechod na druhú stranu nie je jednoduchý. V úzadí sú „zagraditelnie otriady“ alebo aspoň vojaci, ktorí strieľajú na prebehlíkov alebo ustupujúcich bez rozkazu. Jeden z našich partnerov, pôvodne ukrajinský vojak, utrpel zranenie, ale ukrajinská armáda ho neodniesla zo zákopu. Ležal tam vraj dva týždne, potom na neho narazili ruskí vojaci a odniesli ho na ruskú ošetrovňu.
Po ukážkach výcviku sme sa s nimi chvíľu rozprávali. Opýtal som sa, či by chceli po skončení vojny prepochodovať ako jednotka po Kreščatiku (hlavná ulica) v Kyjeve. Hneď som pochopil, že to bola hlúpa otázka. Jeden vojak mi odpovedal, že veria, že vojna sa skončí na základe rokovania.

So spolucestujúcimi a vojakmi
Vlastná ukážka výcviku začala ukážkou ovládania dronov. Dronov je veľké množstvo druhov. Predviedli nám najmenší z nich. Začalo to roztiahnutím štyroch vrtúľ, ukázali, kde možno pripevniť granát a ako ho uvoľniť na vyhliadnutý cieľ, stúpanie a klesanie dronu, pohyb na strany, sledovanie terénu kamerou. Každý z nás mal možnosť vyskúšať si riadenie dronu.
Nasledovala streľba z kalašnikova. Prítomní boli vojaci, ktorí už prešli prvou líniou a odporúčali detaily, o ktorých by sme väčšinou nevedeli. Pred viac než polstoročím som absolvoval výcvik v československej armáde s automatickou puškou Sa vz. 58. Nepamätám si, že by nás vtedy inštruktori upozornili na viaceré detaily, o ktorých som sa dozvedel teraz. Každý z nás mohol vystrieľať zásobník – 30 nábojov, jednotlivo aj dávkami. Údolie, kde sa to odohrávalo, sa ozývalo výstrelmi.

Pri streľbe z AK-47
Úplne nová bola pre nás taktika boja niekdajšej pechoty. Obloha je teraz plná dronov a stovky až tisíce bežiacich vojakov by boli pre drony lákavým cieľom. Stovky až tisíce nahradili malé skupiny piatich až desiatich vojakov na motorkách. Veľkou rýchlosťou prekonajú základnú vzdialenosť k línii protivníka. Na motorke idú po jednom, za sebou majú často ešte ďalšiu zbraň. Idú po poľnej ceste alebo jednoducho po teréne. Bližšie k protivníkovi nechajú motorku ležať a pokračujú už pešo v bojovom nasadení. Konflikt na Ukrajine ukázal, že to je najefektívnejší spôsob boja niekdajšej pechoty. Zranený vojak, ak je pri vedomí, si vie obmedziť krvácanie; zdravotná služba ho dopraví asi 200 metrov po prvú líniu ochrany, ďalší stupeň zdravotníkov až na ošetrovňu.
Vo väčšom stane sme si pozreli maketu terénu s rôznymi druhmi mín: od malých, ale schopných odtrhnúť vojakovi nohu, až po protitankové, schopné zastaviť tank – a dron už tank dorazí. Mín je množstvo, takmer si neviem predstaviť, ako vojaci preniknú k protivníkovi.
Stretnutie s ukrajinskou jednotkou na ruskej strane sme ukončili so smútkom. Dva príbuzné národy zahnali do bratovražednej vojny a nedovolia im dostať sa z nej. Dokonca hrozia zatiahnuť do nej ďalších.