Tak už máme po prvom rokovaní amerického a ruského prezidenta. Na Aljaške začali Vladimír Putin a Donald Trump cestu, ktorá by mala viesť k trvalému a udržateľnému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. (facebook.com)
To, že obaja lídri medzi sebou rokovali, je už samo o sebe pozitívom. Pretože keď politici komunikujú, keď diplomacia ešte nerezignovala, vojnové rinčanie môže dostať červenú. Vďaka bohu preto za ich aktivitu, ktorá by mala pokračovať aj ďalšie dni a týždne. Je znamením, že proxy vojna na Ukrajine medzi Ruskou federáciou a USA je (minimálne nateraz) minulosťou. Zámienka na to, aby na Ukrajine a aj v Rusku nezmyselne zomierali nielen vojaci, ale aj civilisti, tak už stráca pevnú pôdu. Aj preto tá nervozita medzi európskymi lídrami, ktorí nevedia prežuť, že ich americký prezident v rokovaní so svojím ruským proťajškom vynechal a doslova odignoroval. To je však na druhej strane dôvod, prečo Merz, Macron, Starmer a ďalší tak nervózne reagujú na výsledky z Aljašky. Proxy vojna je síce minulosťou, ale horúca vojna, žiaľ, bude najmä vďaka nim a tiež vďaka ukrajinskému prezidentovi Zelenskému, vďaka vojne už nelegitímnemu, ale stále v úrade, ešte pokračovať.
Prvé reakcie európskych lídrov a aj našej slovenskej progresívnej opozície iba potvrdzujú, že sú dlhé roky nie za mier, ale za vojnu na Ukrajine. Ešte za Bidenovej administratívy mali v tomto oporu aj v Spojených štátoch amerických.
Áno, aj preto môže mať už dlhšiu dobu nelegitímny prezident Ukrajiny záujem o naťahovanie tohto konfliktu, lebo preňho v tejto chvíli neexistuje dobré riešenie. Zelenský dnes už vie, že ak teraz podpíše dohodu o vzdaní sa niektorých území Ukrajiny, bude mu hroziť prinajmenšom basa… Apropos, o tom, že Ukrajina, žiaľ, nie je svojprávnou krajinou, svedčí aj najnovšie vyhlásenie prezidenta Francúzska Macrona, talianskej premiérky Meloni, nemeckého kancelára Merza, britského premiéra Starmera, prezidentov Fínska, Poľska, Španielska a šéfky Európskej komisie von der Leyenovej. Okrem iného sa vyjadrili aj v tom zmysle, že Rusko nemá čo hovoriť na ambície Ukrajiny stať sa členom EÚ a NATO, že je na Ukrajine, aby rozhodovala o svojom území a že medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou.
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák dnes v relácii O 5 minút 12 na STVR správne uviedol príklady, kedy sa hranice menili silou. Moderátor Marek Gudiak veľmi zavádzajúco uviedol príklad Kaliningradu a Robert Kaliňák správne zareagoval, že uvádzať Kalinigrad ako príklad zmeny hraníc násilnou formou je nenáležité. Kaliningrad pripadol Rusom na základe dohôd víťazných mocností po druhej svetovej vojne, ak sa nemýlim tak priamo na Postupimskej konferencii. Opäť sme videli snahu moderátora verejno-právnej STVR, aby uviedol Rusov v negatívnom svetle.
V rovnakej diskusnej relácii hovoril predseda KDH Milan Majerský o tom, že si neprajeme, aby bola našim susedom Ruská federácia. Súhlasím, ani ja si to neprajem. Ale prečo potom neberieme do úvahy dlhoročné vyjadrenia Rusov, že si neprajú, aby sa rusko-ukrajinská hranica zároveň stala aj hranicou medzi Ruskou federáciou a NATO? Je náročné diskutovať s niekým, komu chýba akýkoľvek náznak nadhľadu. A v zahraničnej politike to platí dvojnásobne. Na Milanovi Majerskom oceňujem slušnosť a to, že sa nesnaží zaujať za každú cenu ako politický planktón z PS či OĽaNO. Ale aj táto diskusia potvrdila zaujatosť predsedu KDH, ktorá prerástla k selektívnemu prístupu pri poukazovaní príkladov porušovania medzinárodného humanitárneho práva. Cynicky skonštatoval, že neverí obrázkom vyhladovaných palestínskych detí (aj počas druhej svetovej vojny mnohí neverili, čo sa odohráva za ostnatými drôtmi koncentračných táborov a ako sú systematicky vraždení Židia). Zo strany Milana Majerského sa mi to počúvalo veľmi zle. Vyznelo to ako slepé obhajovanie odpornej politiky izraelského premiéra Netanjahua, ktorú vedie proti Palestínčanom. Hamas nikto neobhajuje. Teroristický útok Hamasu pri ktorom bolo usmrtených viac ako 1200 nevinných obyvateľov Izraela odsúdila aj NR SR uznesením, ktoré som inicioval. Ale to nemôže byť zámienkou na vraždenie Palestínčanov, vrátane detí, ktoré nemajú nič spoločné s Hamasom. Ako dokáže byť Milan Majerský tak cynický. Na jednej strane kritizuje Rusov za zabíjanie na Ukrajine (čo prekáža aj mne), ale izraelská operácia v Pásme Gazy mu neprekáža. Hádam sú tie obrázky mŕtvych a podvýživených palestínskych detí výmyslom palestínskej propagandy??? Prečo nenašiel odvahu a nepovedal, že v poslednom období sa radikálne skupiny v Izraeli správajú oveľa horšie aj ku kresťanskej komunite.
Nie, vojna nie je mier. Prestaňte s týmito nezmyslami, áno, aj vy, politici Progresívneho Slovenska Ivan Korčok a Tomáš Valášek, či šéf Demokratov Jaro Naď, alebo šéf hnutia Slovensko Igor Matovič. Rovnako radšej mlčte, akoby ste sa mali naďalej strápňovať kritikou rokovaní na Aljaške, že sa tam nič nedohodlo. Nie ste s tým spokojní? Práve vy, ktorí ste vraveli, že bez Ukrajiny by sa ani nemalo nič dohadovať? Mimochodom, ja opakovane tvrdím, že v tomto konflikte by sa malo pozerať nielen na záujmy Ukrajiny, ale aj Ruskej federácie. Všimli ste si, že by záujmy Ruskej federácie trápili Macrona, Merza, Starmera a spol.? Pričom aj Rusi majú zlé skúsenosti s nedodržiavaním dohôd zo strany Ukrajiny a Západu. Stačí spomenúť porušovanie MInských dohôd, či istanbulských rokovaní z jari 2022. Aj toto hrá rolu v tlaku Vladimíra Putina, ktorý už nemá záujem o dočasné prímerie, ale „len“ o trvalý mier. A mám pocit, že čím dlhšie tento konflikt trvá, tým rastie počet ľudí, a to nielen na Slovensku, ktorí si myslia, že nie Putin, ale v skutočnosti Zelenský a Západ sú tí, ktorým vyhovuje táto vojna.