Trumpov viceprezident to priznal celkom natvrdo. Američania čistia stôl – a zodpovednosť za prehratú vojnu posúvajú na Európu. Tá prikyvuje. (Marker.sk)
S rokovaniami Američanov a Rusov to vyzerá podobne ako na začiatku roka. Európa a Ukrajina ich vopred potápajú. Chcú len také dohody, ktoré by vyzerali ako víťazstvo Ukrajiny a strategická porážka Ruska. Hoci realita je presne opačná.
Konkrétne: Európa žiada bezpečnostné záruky pre Ukrajinu (ktoré nedostala ani za Bidena), tlak na Rusko (ktorý doteraz nezabral) a podporu Ukrajiny (ani tá dostatočne nezabrala). Prímerie vraj treba Rusku nanútiť, opakujú európski lídri.
V praxi to znamená, že prípadná dohoda na osi Trump – Putin môže naraziť na neoblomnosť ukrajinskej vlády a jej európskych sponzorov. Vtip je v tom, že Trump s tým zrejme ráta.
A Putin tiež.
Strategická rovnica je veľmi jednoduchá. Ak vojnu vyhrávate a chcete ju ukončiť dohodami, môžete tlačiť na nepriateľa. Na Rusko, aby prijalo tvrdé podmienky alebo riskovalo, že stratí ešte viac… Naopak, ak vojnu prehrávate a chcete ju ukončiť dohodami, tlačiť treba na spojencov. Na Ukrajinu. Aby prijala bolestivú realitu.
Trump a Vance to pochopili. Preto v marci Zelenskému naordinovali studenú sprchu. Priamo v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Nevyšlo to. Európa a Ukrajina trvali na udržaní „tvrdej línie“ a „tlaku na Rusko“.
Výsledok? Rusi medzičasom vyhnali Ukrajincov z Kurskej oblasti. Obsadili novú časť ukrajinského územia na severe. Dobyli ďalšie územia na Donbase. Obkľúčili Pokrovsk. A sériou dronových a raketových útokov zdecimovali protivzdušnú obranu Kyjeva.
Ukrajina je opäť menšia, na hrane vojenského kolapsu. A celkom odkázaná na priame financovanie z EÚ.
Putin si mohol dovoliť tvrdý prístup: buď prímerie s ruskými podmienkami, alebo pokračovanie vojny. Keďže to prvé bolo nepriechodné, bojuje sa ďalej.
Minulý týždeň prišlo prekvapenie.