Zdá sa, že žiadne množstvo frontov mu nebolo dosť. Chcel ísť aj proti Rusku. A to už veľmi dávno. O niekdajšom viceprezidentovi USA píše Vladimír Palko. (Marker.sk)
Zomrel Dick Cheney. Pamätáme si ho najmä ako amerického viceprezidenta vo vládach prezidenta Busha mladšieho v rokoch 2000 až 2008. Už menej ľudí si pamätá, že bol i ministrom obrany vo vláde prezidenta Busha seniora v rokoch 1988 až 1992. A v rokoch 1975 až 1977 bol personálnym šéfom Bieleho domu v administratíve prezidenta Geralda Forda.
Zastávať najvýznamnejšie štátne funkcie v rozpätí tretiny storočia, to sa hneď tak nevidí. Dick Cheney bol významný. Podľa mnohých pozorovateľov vynikal i tým, že bol možno najvýraznejším viceprezidentom v histórii, keďže viceprezidenti stoja skôr v tieni prezidenta. Cheney však bol neprehliadnuteľný.
Architekt vojny v Iraku
Niektoré veci o ňom boli zapamätané. Napríklad jeho významná úloha v rozhodnutí prezidenta Busha mladšieho podniknúť inváziu do Iraku v marci 2003. To on presviedčal Busha, aby bol Irak napadnutý. Už v auguste 2002 tvrdil: „Niet pochýb o tom, že Saddám Husajn teraz vlastní zbrane hromadného ničenia. Niet pochýb o tom, že ich zhromažďuje, aby ich použil proti našim priateľom, proti našim spojencom a proti nám.“ A tvrdil, že Husajn by mohol tieto zbrane dať teroristom.
Nič z toho nebola pravda. Všetka argumentácia odôvodňujúca inváziu sa rýchlo ukázala ako falošná. Vojna rozvrátila Stredný východ na dvadsať rokov, najstriedmejší odhad mŕtvych obetí činí 100-tisíc, priniesla milióny utečencov.
Avšak Dick Cheney si do smrti chybu nepriznal.
Bol lídrom neokonzervatívnej línie, ktorá presadzovala politiku invázií a zmeny režimov ešte pred útokmi Al-Káidy z 11. septembra 2001. „Nebezpečenstvo hroziace Amerike si vyžaduje akciu na viacerých frontoch súčasne,“ tvrdil Cheney.