Novinky z Ukrajiny. Veliteľ 414. útočnej brigády bezpilotných lietadiel (dronov) Robert Brovdi, známy pod prezývkou Maďar, na videu na sociálnych sieťach hovorí: „Vojna neskončí tento rok. Ak naša vláda počas rokovaní s ruskými čertmi nebude konať v súlade so záujmami ukrajinského národa, zariadime, že to oľutuje. Pretože nás sú milióny, čo sa vrátime z vojny. Ak sa nám niečo nebude páčiť z hľadiska celistvosti Ukrajiny, kdekto bude mať nepríjemnosti.“ (facebook.com)
Brovdiho video odznelo v čase, keď Donald Trump tlačil na Volodymyra Zelenského, aby sa zmieril so stratou časti ukrajinského územia. Brovdi nikoho nemenoval, ale je zrejmé, že adresátom posolstva je Zelenskyj. A posolstvo je zlé. Môže ísť o život.
Stav vojny je jasný. Vzdanie sa územia je jedna možnosť. Alternatíva k nej je pokračovať vo vojne. A čo je horšie, ide o vojnu, v ktorej Ukrajina prehráva. Ľudia ako Brovdi sú za tú alternatívu.
Brovdimu nič nehrozí.V roku 2019 vodca Pravého sektora Dmytro Jaroš povedal na adresu čerstvo zvoleného prezidenta Zelenského slová: „Ak Zelenskyj zradí, odvisne na Kresčatiku.“ Jarošovi sa tiež nič nestalo.
Radikalizmus, nacionalistický, krajne pravicový, má na Ukrajine zvláštne neprehliadnuteľné postavenie. Európsky hlavný prúd médií a politiky sa tvári, že ten problém vlastne ani neexistuje. Lebo veď vo voľbách sa radikáli nevedia presadiť.
Ale radikáli sú radikálmi nie preto, aby sa presadzovali vo voľbách. Pohýnajú dejinami násilím.
Radikáli prispeli k tomu, že vo februári 2014 vládlo na kijevskom Majdane násilie.
Radikáli zmarili koncom februára 2014 dohodu medzi Janukovyčovou vládou a jej odporcami na Majdane. Namiesto dohody o predčasných voľbách došlo k násilnému prevratu. Ukrajina vykročila k tragédii.
O dva mesiace nato, začiatkom mája, v Odese radikáli zabili vyše štyridsať svojich rusko-jazyčných spoluobčanov, ktorí sa zadusili v plameňoch. V marci tohto roku nám to pripomenul Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uznal orgány Ukrajiny za vinné z toho, že obetiam násilia v Odese nepomohli a že ich zavraždenie nebolo vyšetrené. Psychologický účinok Odesy prispel k vzniku občianskej vojny.
V roku 2019 tisíce radikálov protestovali pred prezidentským palácom proti implementácii Minských dohôd, ktoré predpokladali stiahnutie bojujúcich strán od frontovej línie občianskeho konfliktu na Donbase. Zelenskyj sa vtedy osobne snažil presvedčiť príslušníkov bataliónu Azov, aby sa stiahli. Batalión Azov je už celé roky stelesnením problému radikalizmu.
Bývalý veliteľ Azova Andrij Bileckij odkazoval Zelenskému, že ak bude trvať na stiahnutí príslušníkov z Azova „tak ich tam o týždeň príde tisíc a keď nebude stačiť tisíc, tak ich príde desaťtisíc“.
Minské dohody sa nepodarilo naplniť, čo tiež prispelo neskôr k ruskej invázii.
Zatiaľ sa v Európe tvárime, že problém ukrajinského extrémneho radikalizmu neexistuje. Ale už sa objavujú i výnimky.
V článku v britskom Financial Times zo septembra 2024 poslanec ukrajinského parlamentu Oleksandr Merežko zo Zelenského strany hovorí: „Ak sa pustíte do akéhokoľvek vyjednávania, mohlo by to byť spúšťačom spoločenskej nestability. Zelenský to veľmi dobre vie. Vždy bude existovať radikálna časť ukrajinskej spoločnosti, ktorá bude každé vyjednávanie nazývať kapituláciou. Krajná pravica na Ukrajine rastie. Pravica je nebezpečenstvom pre demokraciu.“
V marci 2025 sa dokonca ozval Boris Johnson. Pripomenul, že Zelenský bol zvolený v roku 2019 ako mierotvorca, ale nebol schopný dohodnúť sa s Putinom, lebo pre ukrajinských nacionalistov bol akýkoľvek kompromis neprijateľný. Tým narážal na neúspech v implementácii Minských dohôd.
No, teraz nám to hovorí.
Ale je dôležité, že sa takéto názory objavujú aj západne od nás. Keď to hovorí Financial Times, Johnson aj Merežko, asi to nebude len ruská propaganda.
Dúfajme, že príbeh ukrajinského radikalizmu nevyvrcholí do veľkej tragickej zrážky. Vojna je veľký katalyzátor.
Napísal som na Plus 7 dní: https://plus7dni.pluska.sk