Prvú zrážku s nemeckou politikou som zažil v roku 1999. Vtedy sa rozhodovalo, či KDH prežije ako samostatná strana alebo bude pohltené Dzurindovou SDK. (facebook.com)
Bratislavu navštívila delegácia CDU. Viedol ju Ernst Albrecht, bývalý predseda vlády Dolného Saska. Inak, otec Ursuly von der Leyen. Delegácia navštívila i KDH, ktoré som ako podpredseda na stretnutí zastupoval. Albrecht nám navrhol, aby sa KDH natrvalo stalo súčasťou SDK. A teda, to už ale nepovedal, aby zaniklo ako samostatná strana. Vraj by sa z SDK mohla stať taká fajn ľudová strana, ako je CDU. Ďakujeme, radšej nie, odpovedal som vtedy.
Tento moment bol akýmsi vrcholom pokusov CDU ovplyvniť KDH a Slovensko. Už od roku 1997 z CDU prichádzali signály, že by bolo dobré, aby v čele KDH Jána Čarnogurského vystriedal Mikuláš Dzurinda.
Spomínam si na to v tejto chvíli. Bola to vtedy len taká drobná predzvesť toho, čo prežívame teraz, kedy stará, dobrá Európa už nie je. V Európe to začína byť tvrdé. Predseda CDU, nemecký kancelár Merz pohrozil Ficovi a Orbánovi. „Ak budú tieto krajiny pokračovať v odklone od spoločných hodnôt Európskej únie, Nemecko môže navrhnúť v Bruseli odobratie eurofondov“ povedal Merz.
Merz reagoval tak na to, že Slovensko a Maďarsko môžu využívať právo veta na blokovanie rozhodnutí EÚ o sankciách voči Rusku. „Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny“, hovorí Merz.
Sú to veľmi nevraživé slová premiéra najväčšej krajiny EÚ.
Po právnej stránke Merz nemá ani najmenšie právo namietať. Stále platí, že v politickej oblasti Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika má v rozhodovacom procese každá členská krajina EÚ právo veta. Alebo Merz už rozhodol, že nemá? EÚ sa stavia do polohy ochrancu vlády práva. Tak nech politici EÚ aj chránia použitie práva veta.
Používajú vari Orbán a Fico právo veta tak často, že sa jedná o zneužívanie? Ale vôbec nie. V koľkých prípadoch ho Fico použil? A v prípade protiruských sankcií Fico skôr iba avizuje, že by ho použiť mohol.
Fico zvykne na Európskej rade v rámci zachovania jednoty hlasovať i za dokumenty, s obsahom ktorých nesúhlasí. Orbán zvykne umožniť schválenie dokumentu tak, že vyjde z miestnosti.
A teraz sa ešte spýtajme na morálny rozmer sporu. Je si Friedrich Merz taký istý, že pravda je na jeho strane?
Pred štvrťstoročím boli Angela Merkelová a Friedrich Merz rivalmi v CDU, ktorí sa usilovali o najvyšší post v strane a vláde. Uspela Merkelová a Merz musel čakať vyše dvoch dekád.
Merkelová vedela, čo hrozí, keď sa Západ bude snažiť vojensko-politicky ovládnuť Ukrajinu cez členstvo v NATO. Vedela, že to prinesie vojnu s Ruskom. Preto sa na samite NATO v roku 2008 proti týmto zámerom postavila. Lenže Američania boli politicky silnejší a vojnová katastrofa postupne prišla.
Katastrofu, ktorej chcela Merkelová kedysi dávno zabrániť, sa jej rival Merz snaží prehĺbiť. A to prostriedkami, ktoré sa už dávno ukázali ako neúčinné. Napríklad sankciami.
Ale nielen sankciami. Friedrich Merz na seba upozornil v posledných dňoch aj vyhlásením, že na dodávky rakiet s doletom okolo 300 kilometrov pre Ukrajinu na ostreľovanie Ruska už nie sú žiadne obmedzenia. Veď o amerických ATACMSoch a britských Storm Shadow to bolo známe, ale dodávky nemeckých Taurusov bývalý kancelár Scholz blokoval. Takže už sú odblokované?
Merz teda vsádza na eskaláciu vojny prostriedkami, ktoré, a to treba ešte raz zdôrazniť, sa ukázali ako neúčinné, pretože Ukrajina a jej západní spojenci vo vojne naozaj nevyhrávajú. A Orbánovi a Ficovi ide o to, aby konflikt neeskaloval.
Friedrich Merz sa stáva kľúčovou postavou kurióznej výmeny rolí, ku ktorej došlo po nástupe Donalda Trumpa do úradu prezidenta. Najprv to bola Amerika, ktorá Západ priviedla na pokraj svetovej vojny s Ruskom, pričom Európa sa sprvoti tomu bránila. Teraz sa Amerika snaží stiahnuť sa a naopak Európania sa kasajú do vojny.
Všimnime si, že Merz priamym útokom na Fica a Orbána nepriamo útočí aj na Trumpa. Veď práve Trump je v otázke ďalších sankcií proti Rusku na jednej lodi s Ficom a Orbánom. Trump tiež nechce ďalšie sankcie.
Ale Merz ich na rozdiel od Trumpa chce. A tým Merz naďalej prehlbuje trhlinu v NATO medzi Amerikou a Európou. Nie Fico a Orbán to robia. Robí to konflikt medzi Merzom, Starmerom a Macronom na strane jednej a Trumpom na strane druhej.
Neviem, či sú naši progresívci mentálne schopní všimnúť si to.
Ako povedal Mark Twain, história sa neopakuje, ale často sa rýmuje. Dnešné Nemecko nie je nacistické, Merz nie je Hitler, Rusko nie je Sovietsky zväz a Putin nie je Stalin. Osoby a krajiny z rôznych čias majú rôzne ideológie a režimy, preto sa od seba diametrálne odlišujú. Ale trvalosť geografických reálií, všeobecných zákonov politiky a záujmov krajín spôsobujú, že vzťahy medzi nimi sa občas podobajú. Lepšie povedané, rýmujú.
Nie je možné, aby nás tá podoba nenapadla.
Pred 84 rokmi Hitler chcel od Jozefa Tisa, aby aj Slovensko šlo do vojny proti Sovietskemu zväzu. A tak do vojny sa zapojila naša Rýchla divízia. Slovákom sa do toho príliš nechcelo.
Dnes chce Friedrich Merz od nás, aby sa Slovensko a Maďarsko viac zapojili do konfliktu s Ruskom, samozrejme nie priamou účasťou na vojne. Slovensku a Maďarsku sa do toho nechce.
Isteže treba poznamenať, že pred 84 rokmi bolo Slovensko v nepomerne ťažšej situácii, ako je dnes. Dnes je to predsa len ľahšie. Už si len treba priať, aby to tak aj zostalo.
Napísal som na Plus 7 dní: https://plus7dni.pluska.sk