Veľké rozšírené ideológie vždy hovoria o súcite s ľuďmi, skupinami ľudí či s celým ľudstvom. Ich abstraktná láska však mnohým konkrétnym ľuďom zničí život. (Marker.sk)
Ústavným zákonom sa do slovenskej ústavy dostala formulácia: Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Rozruch, ktorý okolo toho robia odporcovia novely, nám dáva odpoveď na otázku, čomu všetkému sú ľudia ochotní uveriť. Tá odpoveď je bohužiaľ jednoduchá. Dokážu uveriť hocičomu. Aj tomu, že pohlaví je viacero.
Samozrejme, nie sú ochotní uveriť hneď. Treba im to vytrvalo húsť do hláv. V prípade, že kladú odpor, tak ich možno zastrašiť. Možno apelovať na súcit s osobou, ktorá sa hlási k niektorému z ďalších pohlaví. Môžu vás citovo vydierať. A verte, je to silný nástroj. Ty nechceš akceptovať, že on/ona/ono to tak cíti, že je x-tým pohlavím? Čo je to za bezcitnosť? Funguje to.
Argumentácia intersexuálmi
Potom sú tu aj kvázi vedecké argumenty. Pred pár dňami bol facebook zaplnený argumentami o intersexuáloch, teda o ľuďoch, ktorí nemajú mužský (XY), ani ženský (XX) pár chromozómov, ale inú kombináciu. Existencia týchto ľudí sa uvádzala ako dôkaz toho, že s binárnosťou pohlaví to nie je také jednoduché. Na sociálnej sieti som našiel ľudí, ktorí smrteľne vážne považujú týchto intersexuálov za iné pohlavie či pohlavia.
Na správnu mieru tento omyl uviedla brilantným článkom Dana Vitálošová, ktorá upozornila, že tieto iné kombinácie sú predsa syndrómami chorôb, hendikepov či porúch a popisuje ich lekárska veda. A porucha pohlavia nie je iné pohlavie, ako uvádza vo videu.
Žiada sa ešte dodať, že predsa mužský či ženský pár chromozómov nie sú jedinými znakmi príslušnosti k mužskému alebo ženskému pohlaviu. Existuje množstvo ďalších znakov, ktorými sa tu nebudeme zaoberať.
Spor o ľudskú dôstojnosť
Pri argumentácii intersexuálmi sa stretávame s názorom, že trvanie na dvoch pohlaviach uráža ich dôstojnosť. František Mikloško ako argument proti dvom pohlaviam položil emotívnu otázku, či intersexuáli sú nejaký odpad, a obáva sa o ich postavenie v spoločnosti, ktorá uznáva len dve pohlavia. Teda obáva sa o ochranu ich dôstojnosti.
Dana Vitálošová píše: „Na poruchách pritom nie je nič dehumanizujúce. Keď ste chorí, nikto vám nezakáže voliť a neodvezie vás do gulagu.“