Článok v New York Times pred tromi dňami bola riadna šupa. Rozsiahla reportáž „Partnerstvo: Tajná história vojny na Ukrajine“ nám prezradila niečo, čo sme vedeli, ale toto bolo priznanie. (facebook.com)
Povedať, že vojna na Ukrajine bola zástupnou vojnou medzi Západom a Ruskom, je nepostačujúce. Čiastočne to bola riadna vojna. New York Times to píšu otvorene. Hovorí sa tomu, že dôstojníci NATO boli „súčasťou reťazca zabíjania“. Moderná vojna, to je softvér, to sú informačné technológie. Vstupmi do softvéru sú dáta o cieľoch, ich súradnice. Tie Američania majú, napríklad zo satelitov. Každé ráno na základni vo Wiesbadene Američania a Ukrajinci pripravovali súradnice cieľov a posielali na Ukrjinu. Tam odpáľte raketu, tam pošlite dróny, tam strieľajte z diel. Vrátane cieľov v Rusku. Okamžite. On-line.
Američania plánovali veľké ukrajinské operácie a aj ich on-line riadili. Chersonskú, Charkovskú, Záporožskú. Naozaj boli v riadnej vojne s Ruskom, len to nebolo vidieť v televízii.
Niekto nám to zabudol povedať.
Po našom epochálnom ideovom víťazstve v roku 1989 sa rozpadol Sovietsky zväz. Sľubovali sme Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri ani o piaď. Potom sme chceli rozšírenie NATO až na Ukrajinu. Rusi povedali, že to je hrozba. A milióny ukrajinských občanov v prieskumoch jasne hovorili tiež, že to nechcú. Ale my sme trvali na svojom. Až z toho bola táto vojna.
Dnes Trump hovorí, že Ukrajina v NATO nebude, čo je priznanie politickej porážky Západu. Trumpovi predchodcovia nás priviedli na pokraj svetovej vojny, Ukrajina a Rusko majú státisíce mŕtvych, Rusi postupujú a nevidno nádej, že by Ukrajina mohla dobyť späť územie.
Do tohto sme sa ako dostali?
Napísal som na Plus 7 dní: https://plus7dni.pluska.sk