Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu som počul Johna Mearsheimera, profesora z chicagskej univerzity, už viackrát poznamenať: „Neviete si ani predstaviť, akou katastrofou bolo rozhodnutie samitu NATO v roku 2008 v Bukurešti, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO“. (facebook.com)
Áno, toto rozhodnutie napokon viedlo k ruskej invázii na Ukrajinu, čím sa začala katastrofa, ktorá nekončí.
Spomenul som si na to v nedeľu, keď sa vo Vilniuse stretli predstavitelia štátov tzv. Bukureštskej deviatky. Bukureštská deviatka je formát stretávania štátov V4 s tromi pobaltskými štátmi a s Rumunskom a Bulharskom. Stretnutia sa zúčastnili aj predstavitelia štyroch severských európskych krajín, prezident Ukrajiny Zelenskyj a generálny tajomník Mark Rutte.
Na stretnutí všetci zúčastnení vyjadrili podporu členstvu Ukrajiny v NATO.
Človek by si myslel, že tú deštruktívnu myšlienku sa už dnes európski politici neodvážia vysloviť. Ale omyl. Európania sú zrejme toho názoru, že keď sa už na ceste do pekla prešiel taký kusisko cesty, tak to netreba vzdávať a treba dôjsť až po prah brán pekelných.
Na tomto stretnutí vidíme, že popri tom, ako nás snaha o rozšírenie NATO na Ukrajinu doviedla do vojny, táto myšlienka navyše ešte i rozkladá NATO ako celok a aj politiku vo vnútri jednotlivých štátov NATO a vytvára chaos.
Tak napríklad, keď vidíme na stretnutí nového rumunského prezidenta, Nicusora Dana, uvedomíme si, čo sa muselo v Rumunsku stať, aby z úst zúčastnených politikov vo Vilniuse vzišlo jednomyseľné rozhodnutie. V Rumunsku museli byť zrušené výsledky prvého kola prezidentských volieb z konca minulého roka. Jeho víťaz Calin Georgescu by v prípade zvolenia za prezidenta veru za Ukrajinu ako člena NATO nezahlasoval. Nuž, čo sa dá robiť. Jednota podpory pre členstvo Ukrajiny v NATO si vyžaduje aj obete. Aj keby bolo treba obetovať rumunskú demokraciu, však?
Na stretnutí odsúhlasil členstvo Ukrajiny v NATO aj poľský prezident Andrzej Duda. Problém je v tom, že len pred pár dňami bol za poľského prezidenta zvolený Karol Nawrocki. Ešte nestihol nastúpiť do úradu. A Nawrocki pred zvolením oznámil, že ako prezident členstvo Ukrajiny v NATO nepodporí. Lebo na Ukrajine je veľká korupcia. Nawrocki je z tej istej strany ako Duda, z Práva a spravodlivosti.
Zdá sa, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. To je čo za chaos?
No a čo si máme myslieť o tom, že podpora pre členstvo Ukrajiny v NATO prešla i so súhlasom nášho prezidenta Pellegriniho? Veď premiér Robert Fico po nástupe do funkcie povedal opak a síce, že členstvo Ukrajiny v NATO Slovensko nepodporí, lebo to znamená vojnu. Tak čo je toto za komédia?
Možno to máme brať tak, že nejaká Bukureštská deviatka je aj tak len bezvýznamný formát a že na nejakú schválenú deklaráciu si už zajtra nikto ani nespomenie?
Alebo je to tak, že Fico a Pellegrini zdieľajú minimalistickú stratégiu, pri ktorej kladú odpor iba v najnevyhnutnejšej miere a najlepšie len vtedy, keď sú doma na Slovensku? Celkom by nás zaujímalo, či to Fico a Pellegrini spolu prebrali.
Politika je naozaj občas zverstvo.
Dôsledne si počína dánska premiérka Mette Frederiksenová. Tá pani má strach z mieru. Ako je známe, povedala, že mier na Ukrajine by bol väčším nebezpečenstvom ako pokračovanie vojny. Nuž, keď má strach z mieru, potom je najlepšie podporovať rozšírenie NATO na Ukrajinu. Tak Rusko bude bojovať naďalej, i keby sa mu už nechcelo. Frederiksenová má síce divné preferencie, ale aspoň je konzistentná. Proste chce vojnu. Samozrejme, nie v Dánsku. Ale na Ukrajine nech sa hlušia.
Chudák Rutte to nemá ľahké. Pod jeho vedením NATO prvýkrát po rokoch vo výročnej správe za rok 2024 nespomenulo, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste do NATO“. Trump sa totiž vrátil do Bieleho domu a ukázalo sa, že cesta Ukrajiny do NATO nie je až tak nezvratná.
Ktovie, čo k tomu Rutte povedal vo Vilniuse. Asi nič. Najväčší boss v NATO je síce Trump, ale Európania sú zase bližšie.
Podpora Bukureštskej deviatky členstvu Ukrajiny v NATO však predovšetkým znamená ďalšie prehĺbenie trhliny medzi USA a Európou.
Trump totiž pochopil a uznal, že rozširovanie NATO na Ukrajinu spôsobilo vo svojich dôsledkoch vojnu. A uznal, že vojna bola zástupnou vojnou Západu proti Rusku. Nejedná sa o ospravedlnenie Ruska, ale jedná sa o to, že Rusko pociťovalo ohrozenie. Trump sa viackrát v tomto zmysle vyjadril. Veď pochopiť túto súvislosť nie je až také ťažké. Preto aj Trump od februára tohto roku hovorí, že Ukrajina nebude v NATO.
Ale Európania odmietajú priznať deštruktívne dôsledky myšlienky prijať Ukrajinu do NATO. Občasnou výnimkou je len Slovensko a Maďarsko. Je to paradox, lebo to boli Američania, ktorí v roku 2008 lámali Európanov, aby súhlasili s prijatím Ukrajiny do NATO.
Každému mysliacemu človeku musí byť jasné, že Európania vo Vilniuse hádžu vidly do všetkej tej Trumpovej snahy dosiahnuť koniec vojny. Aj tí Európania vedia, že tým idú proti Trumpovi. A aj Trump o tých Európanoch vie, že idú proti nemu.
Rovnako hodil vidly do Trumpovej snahy o ukončenie vojny aj prezident Zelenskyj tým, že schválil nedeľňajší dronový útok na strategické bombardéry na štyroch ruských letiskách. Trump v stredu oznámil, že telefonoval s Putinom. Podľa Trumpa „prezident Putin povedal, a to veľmi dôrazne, že bude musieť reagovať na nedávny útok na letecké základne“. Preto teda podľa Trumpa mier tak rýchlo nebude.
Všetci tí Európania vo Vilniuse prehlbujú trhlinu medzi americkou a európskou časťou NATO a tým NATO rozdeľujú. Ešte len pred pár mesiacmi by všetci títo Európania boli prisahali na vernosť transatlantickej väzbe, ako na ňu prisahali celé roky.
Od začiatku februára 2025 opakujem, že stabilitu NATO neohrozujú premiéri malých štátov ako Fico, či Orbán, ale že destabilizácia NATO hrozí kvôli zlej politike, ktorú NATO robí dlhé roky.
A to sa teraz deje. Rozšírenie NATO na Ukrajinu malo byť vrcholom rozšírenia globálneho vplyvu NATO. Táto myšlienka však viedla ku katastrofálnej vojne, ktorá ešte nekončí, a, ako vidíme, viedla i k roztržke vo vnútri NATO, ktorá prebieha už celé mesiace a na ktorej koniec nedovidíme.
Napísal som na Plus 7 dní: https://plus7dni.pluska.sk