Premýšľam, či Šimečka nie je Nina Andrejeva našich dní. (Marker.sk)
Martin Šimečka napísal o mne, Eduardovi Chmelárovi, Jozefovi Banášovi a Gustávovi Murínovi, že obhajujeme fašistické Rusko a pohŕdame liberálnou demokraciou. Názory Jozefa Banáša a Gustáva Murína až tak nepoznám, čo sa mňa a Chmelára týka, Šimečkove obvinenia sú nezmyselné. Reagujem, ale dávam si záväzok, že len stručne. Zaoberať sa dlho niečou iracionálnosťou nepovznáša.
V novembri 1989 sa nehovorilo o liberálnej demokracii, ale o demokracii ako takej. Pod prívlastkom „liberálna“ myslím demokraciu, ku ktorej boli pridané NGO-izmus, europeizmus, humanrightizmus a iné „izmy“. Nepovažujem ich za nevyhnutné súčasti demokracie, skôr si myslím, že jej niekedy škodia.
Lživé je aj Šimečkovo tvrdenie, že obhajujem Rusko.
K ruskej politike sa zvyknem vyjadrovať kriticky. Inváziu na Ukrajinu som odsudzoval, v tejto chvíli to robím po päťdesiaty raz. Len si dovoľujem pripomínať, že je dôsledkom chybnej politiky Západu, ktorý sa dal ľahko predvídať. Že tá politika povedie k násilnej ruskej reakcii, som naznačoval dávno pred inváziou.
Šimečkov myšlienkový svet na politike Západu nevidel nič zlé, hoci nás viedla do katastrofy.