Vystúpenie prezidenta Alara Karisa nepredstavuje prielom, ale treba ho oceniť. Je to určitá rebélia proti bezvýchodiskovosti európskeho prístupu. (Marker.sk)
Diskusia o vojne na Ukrajine, ktorá sa stále viac mení na zástupnú vojnu medzi Ruskom a zvyškom Európy, mi priniesla absurdnú príhodu. O jednej správe z malého Estónska som si v priebehu dvoch dní postupne utvoril tri rôzne názory. Prvýkrát, keď som si len prečítal titulok a perex správy, druhýkrát, keď som si prečítal celú správu. A tretíkrát, keď som si prečítal reakcie na správu.
Človek si povie, čo už nás môže zaujímať na malom Estónsku? Nuž, keď som pochopil onú príhodu, zdalo sa mi, že charakterizuje situáciu v Európe, európsky prístup k vojne na Ukrajine. Charakterizuje strach povedať názor, hoci odôvodnený. A strach názor prijať.
Prvý dojem
Estónsky prezident Alar Karis minulý týždeň povedal čosi, čo si málokto všimol. Titulok a perex hovorili, že podľa Karisa Európa na jar 2022 premeškala príležitosť na dosiahnutie mieru na Ukrajine.
Výborne, povedal som si, Európa urobila chybu, veď to hovorím, a nielen ja, už štyri roky. Hneď som si spomenul na návštevu Borisa Johnsona v Kyjeve v apríli 2022. A na lapidárnu interpretáciu Davyda Arachmiu, ktorý povedal: „A potom prišiel Boris Johnson a povedal, že sa bude bojovať ďalej.“
Takže fajn, vravím si, nejaký rozumný hlas z Pobaltia.
Potom som si prečítal celú správu.
Čo sú to za nezmysly, hovoril som si po prečítaní celej správy
Podrobnejšie znenie správy však hovorilo toto: „Európa urobila na jar 2022 chybu a premeškala najlepšiu príležitosť na mierové rozhovory. Keď boli ruské jednotky zatlačené z okraja Kyjeva dostatočne blízko k ruskému územiu, Európa mala možnosť priviesť agresora k rokovaciemu stolu. Teraz k rokovaciemu stolu nikto nesadá.“
Potom ešte dodal, že vzťahy s Ruskom budú ešte dlho neľahké, aj po skončení vojny. A že Rusko sa musí zmeniť. Ale že aj agresor, nacistické Nemecko, sa desať rokov po vojne stalo členom NATO a EÚ.
A povedal, že EÚ potrebuje plán, ako narábať s Ruskom, aj počas mierových rokovaní, aj po skončení vojny.