Pre malé národy medzi Hitlerom a Stalinom možno mať pochopenie, ale nie bezhraničné. Píše Vladimír Palko. (Marker.sk)
„Koalícia ochotných“ sa stretáva vo formáte, kde je prítomný fínsky prezident Alexander Stubb. Stubb bol aj na stretnutí s Trumpom v Bielom dome. Zaujal Stubbov výrok: „Máme svoju historickú skúsenosť s Ruskom z 2. svetovej vojny, zo Zimnej vojny a z Pokračovacej vojny … Našli sme riešenie v roku 1944 a môžeme nájsť riešenie aj v roku 2025, ktoré ukončí ruskú agresiu.“
Stubb to povedal v prítomnosti amerického prezidenta a britského premiéra Starmera. Uvidíme, že o to bol Stubbov výrok zaujímavejší.
Čo boli Zimná a Pokračovacia vojna?
Súčasťou politiky od nepamäti bolo prispôsobovanie si dejín zdôraznením jedných udalostí a zamlčaním iných.
O Zimnej vojne vám hovorili mnohokrát, o Pokračovacej nikdy. Zimná z prelomu rokov 1939/1940 sa momentálne hodí, lebo v nej bolo Fínsko obeťou agresie Sovietskeho zväzu, ktorý si robil nároky na určité fínske územie. Aj ho získal, Fínsko prehralo, hoci Červenej armáde spôsobilo obrovské straty.
A Pokračovacia vojna? Nikdy ste o nej nepočuli preto, lebo to bola vojna, ktorú Fínsko viedlo proti Sovietskemu zväzu od júna 1941, a to po boku Hitlerovho Wehrmachtu. Keď Fíni videli, že Nemci vojnu prehrajú, v roku 1944, slovami Stubba, „našli riešenie“. Zanechali Nemcov ich osudu a uzavreli so Sovietskym zväzom mier.
Pre malé národy medzi Hitlerom a Stalinom možno mať pochopenie, ale nie bezhraničné
Pre malé národy, ktoré boli v priestore medzi Hitlerom a Stalinom, mám isté pochopenie. Aj Slovensko bolo v tej situácii. Ale to pochopenie nie je bezhraničné.
Fínom sa nemožno čudovať, že chceli naspäť územie, o ktoré prišli v Zimnej vojne. Lenže je tam háčik. Vo svojom postupe po boku Nemcov sa Fíni nezastavili na svojich hraniciach z roku 1939. Postupovali ďalej a dobýjali územie Východnej Karélie.
Áno, vo fínskom politickom povedomí boli aj také názory, že Východná Karélia aj polostrov Kola by mali byť fínske. To už nie je o spravodlivom navrátení územia.