Špecializovaný trestný súd rozhodol, že bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský je nevinný a že sa nedopustil trestného činu brania úplatku od podnikateľa Zoroslava Kollára. Obžaloba ho vinila z toho, že úplatok prijal za to, že ako riaditeľ SIS ukončí rozpracovávanie, čiže sledovanie Kollára. (facebook.com)
K trestnému činu malo dôjsť v roku 2020 a úplatok 40 tisíc eur mal putovať od Kollára cez Ľudovíta Makóa k Pčolinského zástupcovi Borisovi Beňovi, ktorý mal polovicu sumy odovzdať Pčolinskému. Pčolinský akúkoľvek svoju účasť na tom popieral. Teraz mu súd dal za pravdu.
Pčolinský bol obvinený v marci 2021. Neskôr bol obvinený aj z iných trestných činov. Tieto ďalšie obvinenia boli buď nezmyselné od samému počiatku alebo sa ukázali nezmyselnými po kratšej dobe a pred súdom sa ani neocitli.
Kauza údajného prijatia úplatku od Kollára bola jediná, u ktorej som sa vo svojich článkoch nevyjadroval ku Pčolinského vine či nevine. Od začiatku kauzy som však písal, že mnohé veci nasvedčujú, že príbeh sa nemohol stať tak, ako to tvrdili vyšetrovatelia NAKA, tzv. Čurillovci.
Ide najmä o dva fakty. Po prvé, keď v popísanom reťazci ľudí od Kollára po Pčolinského dorazila ku Pčolinskému informácia, že Zoroslav Kollár by sa mu rád zavďačil za poskytnutú protislužbu, Vladimír Pčolinský o tom informoval Daniela Lipšica, ktorý sa už vtedy chystal stať sa špeciálnym prokurátorom. Daniel Lipšic to vyšetrovateľom potvrdil.
Prepáčte, ale človek, ktorý sa chystá zobrať úplatok, nebude o tom informovať známeho bojovníka proti korupcii. To by malo byť vari každému jasné.
Druhý fakt sa týka toho, že úplatok sa predsa dáva za niečo, nie zadarmo. Protislužbou predsa malo byť zastavenie rozpracovania Kollára zo strany SIS. Ale k takejto protislužbe nikdy nedošlo, čo Pčolinský bol schopný presvedčivo dokázať. Práve naopak, stal sa presný opak. Riaditeľ SIS Pčolinský nariadil, aby tajná služba sledovanie Kollára ešte zintenzívnila. I to sa počas trestného konania preukázalo.
Z toho pre mňa vyplývalo, že tento príbeh sa nemohol stať tak, ako ho popisovali vyšetrovatelia a prokurátori. A tak to aj súd rozhodol. A síce, že skutok sa stal, ale niet dôkazov, že za účasti Pčolinského. A tento verdikt nemohol prekvapiť nikoho, kto sa unúval získať si o kauze informácie, ktoré boli dostupné.
Kauza ešte neskončila, lebo, ako to býva, obžaloba sa odvolala a teda definitívne rozhodne Najvyšší súd. Skôr ale nepredpokladám, že ten niečo zmení.
Čo teda tento verdikt znamená? Potvrdilo sa šesť javov, ktoré som od roku 2020 pozoroval.
Po prvé, médiá sa väčšinovo správali ako dav, lebo hneď na začiatku obvineného už aj odsúdili, lebo o fakty hovoriace v prospech obvineného sa nezaujímali. Preto sú z oslobodenia Pčolinského frustrované. Stačí si prečítať titulky.
Po druhé, je pravda, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) v rokoch 2020-2023 šli po krku aj Robertovi Ficovi, ale až tak veľmi to nebol boj proti Ficovým štruktúram. Najmedializovanejšie prípady sa týkali Pčolinského a bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. Pčolinský nemal s Ficom a jeho vládami nič spoločného. Kováčik sa stal špeciálnym prokurátorom vďaka druhej Dzurindovej vláde.
Po tretie, Matovičova, Hegerova a Ódorova vláda vydávali aktivity vyšetrovateľov za boj proti ficovskej mafii. Vtedajšia opozícia v čele s Ficom hovorila v podstate to isté, ale s opačným morálnym znamienkom, a vydávala v podstate všetky medializované stíhania korupcie za zmanipulované a za prejav perzekúcie opozície zo strany vlády. Pravda však bola taká, že OČTK vtedy na strane jednej mali viacero úspešných zásahov, na strane druhej sa dopúšťali aj stíhaní, ktoré boli nezmyselné (stíhanie Roberta Fica a kauza Rozuzlenie).
Terajší opozičný, progresívny blok a terajší vládny blok doteraz nepochopili, že ani jeden z nich nie je v posudzovaní boja proti korupcii v období 2020-2023 majiteľom celej pravdy.
Po štvrté, vlády rokov 2020-2023 do práce OČTK nezasahovali a pre svoju nekompetentnosť nerozumeli, čo sa v nich deje, čím dopustili aj vojnu policajtov.
Po piate, potvrdzuje sa prehnané využívanie princípu kajúcnikov. Každý z trojice Kollár, Makó, Beňa mal motiváciu spolupracovať s OČTK, lebo prebehlo, resp. sa odložilo, nejaké trestné stíhanie každého z nich. Vo väzbe sa však na pol roka ocitol Pčolinský, ktorého napokon oslobodili. Spolupráca s OČTK tak mala zmysel pre tých troch, pre OČTK to však efektívne nebolo.
Po šieste, ako som písal na tomto mieste v apríli, Pčolinského kauza súvisí s vojnou policajtov, ktorá začala v roku 2021. V progresívnych mediálnych kruhoch vtedy vznikla teória, že vojnu vlastne rozpútal riaditeľ SIS Pčolinský tým, že SIS na jar 2021 poskytla ústavným činiteľom správu, že nie všetko ohľadne využívania svedectiev kajúcnikov v práci NAKA je v poriadku. V správe sa najviac spomínali manipulácie kajúcnika s prezývkou Tiger. Podľa tejto teórie správa bola reakciou Pčolinského na zvýšený záujem vyšetrovateľov NAKA o neho.
Teória dostala poriadny úder práve v apríli 2025, kedy sa Tiger a ďalší kajúcnik s prezývkou Zemák priznali, že statusom na sociálnej sieti v roku 2021 poštvali policajtov z NAKA a policajtov z inšpekcie proti sebe navzájom. Čím špičky polície zosmiešnili. Bol to dôkaz, že správa SIS z roku 2021 nebola intrigou, ale bola proste pravdivá.
Teraz je Pčolinského oslobodením progresívna teória spochybnená opäť. Ponúka sa totiž vysvetlenie, že Pčolinský nemusel intrigovať, lebo bol jednoducho nevinný.
Čo povedať na záver? Než sa rozmotá ten obrovský kopec manipulácií, nekompetentnosti politikov a médií a všeobecnej tuposti, uplynie ešte veľa vody dolu Dunajom.
Napísal som na Plus 7 dní: https://plus7dni.pluska.sk