Parlament odložil hlasovanie o Ficovom návrhu novely ústavy na jeseň. Zdá sa, že jeden, dva hlasy do deväťdesiatich, potrebných na schválenie, by teraz chýbali. (facebook.com)
Diskusia o návrhu je vášnivá. Z troch príčin. Prvá je tá, že sa jedná o kultúrno-etické otázky. Takto sme si zvykli nazývať otázky týkajúce sa definície manželstva, rodiny, práv rodičov ohľadne vzdelávania ich detí, ochrany života, a podobne. Tam idú emócie vždy nahor. A novela je o tom. Predovšetkým novela rozhoduje o otázke, kde sa má o týchto otázkach rozhodovať. Hovorí, že v týchto otázkach je Slovenská republika zvrchovaná, čo znamená, že o nich rozhodujú orgány Slovenskej republiky, nie orgány EÚ alebo iných nadnárodných inštitúcií. Novela hovorí, že kompetencie v týchto otázkach nikdy neboli prenesené na nadnárodné inštitúcie.
Pripomeňme, že predloženie novely je pokračovaním dlhého príbehu, ktorý začalo KDH. Už v 90. rokoch sme v KDH cítili, že európske liberálne sily budú pôdu EÚ zneužívať na našu ideologickú kolonizáciu (tento pojem použil neskôr pápež František) a budú nám vnucovať rôzne ideologické šialenstvá. V roku 2000 som na sneme KDH navrhol, aby sme pripravili a presadili v Národnej rade SR deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach. A aj sa nám to podarilo. Parlament ju schválil v januári 2002. Robert Fico teda pokračuje v tom, čo KDH začalo pred štvrťstoročím. Čo bolo predtým v politickej deklarácii, má teraz nadobudnúť silu ústavného textu.
Druhou príčinou vášní je teraz osoba hlavného predkladateľa, premiéra Fica. Ten bol totiž roky v kultúrno-etických otázkach progresívcom. Čo myslíte, ako hlasoval poslanec Fico v roku 2002 o Deklarácii o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach? Nepodporil ju, zdržal sa. Fico v čase, keď založil Smer, hovoril o potrebe prijať zákon o registrovaných partnerstvách. To, že v roku 2003 celý poslanecký klub Smeru hlasoval za legálnosť potratu geneticky postihnutých plodov až do šiesteho mesiaca tehotenstva, bolo desivé. Keď sme ako štyria poslanci za KDS (Palko, Mikloško, Minárik, Bauer) v roku 2009 predkladali zákon o ochrane manželstva ako zväzku muža a ženy, Smer to nepodporil.
Výroky Fica o vykostení KDH pred rokom boli cynické a bohorovnosť Fica, s akou sa stavia do pozície toho najpovolanejšieho na súčasné presadzovanie konzervatívnej agendy, pôsobí vypočítavo a znechucujúco. A právom mu to vyčíta celá opozícia, či už KDH alebo liberáli. Ale pozor! Samotná skutočnosť, že Fico chce podporiť konzervatívnu agendu, je predsa pre skutočných konzervatívcov pozitívna. Veď keď ich oponent chce zrazu hlasovať za ich program, no tak to predsa treba privítať. Tiež mi pripadalo divné, že ten, kto nadviaže na našu deklaráciu z roku 2002, bude Robert Fico. Ale mám sa hnevať na niekoho, že nadväzuje na moje myšlienky?
Preto si myslím, že v radoch KDH nemal byť ten problém, ktorý v ňom teraz vidíme. Pokojne mohli Ficovi vyčistiť žalúdok za jeho rýchlo kvasený konzervativizmus, ale zároveň sa so samozrejmosťou mali rozhodnúť, že Ficovu novelu podporia.
Alebo ako si vlastne predstavujeme, že konzervatívne návrhy prejdú? Tak, že sa v parlamente zrazu objaví deväťdesiat celoživotných úprimných konzervatívcov? Veď to nikdy nebude. Nemali by sme Hospodinovi predpisovať, ako má schválenie konzervatívnych návrhov zariadiť.
A nezabúdajme. Do toho, ako je to medzi Hospodinom a Ficom, dopodrobna nevidíme. To, na čo sa môžeme spoľahnúť, sú Hospodinove slová: Moja je pomsta i odplata. Ak niekto trpezlivo hlása a podporuje dobro, odmena ho raz neminie. Ak je niekto vypočítavý, Hospodin mu to raz spočíta. Veď on už vie, kedy, komu, ako a koľko.
Robert Fico je takým konzervatívcom, že za konzervatívne návrhy hlasuje len vtedy, ak ich navrhuje on sám. V čase, keď prišiel so svojou novelou ústavy, podobnú novelu predkladalo i KDH. Smer však postup novely KDH do druhého čítania nepodporil. Ak by KDH nepodporilo novelu Ficovu, konalo by spôsobom, ktorý kritizuje u Fica. Nemali by si čo vyčítať. V otázkach, v ktorých sa KDH s Ficom nezhodne, môže pokojne pôsobiť ako kritik vlády.
Treťou príčinou vášní sú progresívci, ktorí sa správajú, ako keby KDH bolo ich vazalom. Ich uráža predstava, že by KDH malo hlasovať za svoj program. Treba povedať, že KDH si za to môže samo, lebo nie je schopné konzistentne vystupovať ako samostatný opozičný subjekt. Progresívci a ich médiá ho do onej vazalskej pozície ženú a s najväčšou samozrejmosťou trvajú na tom, aby KDH hlasovalo tak, že ho to v očiach konzervatívnych voličov kompromituje. Keď sa KDH odváži k svojim hodnotám prihlásiť, vrhnú sa naň a ono je otrasené. A veď tak to bolo za posledných tridsať rokov stále. A KDH sa nepoučí, lebo s pamäťou bolo na tom vždy dosť zle. Preto si čas od času musí vybojovať zápas o vlastnú identitu znova a znova. Po ére Hlinu, Štefanca a Holečkovej na to má opäť príležitosť. Treba mu v tom priať úspech.
Napísal som na Plus 7 dní: https://plus7dni.pluska.sk