Kedysi dávno som počul takýto vtip: „Chceš dostať Nobelovu cenu za mier? Staň sa teroristom a po čase s terorizmom prestaň!“ (Marker.sk)
Ono to vlastne nie je celkom vtip. Trochu je to pravda. Vlastne aj viac ako trochu. Nobelova cena za mier sa nie vždy dáva ušľachtilým ľuďom, ktorí zasvätili boju za mier celý svoj život.
V posledných týždňoch sa veľa diskutovalo o tom, či cenu nedostane Donald Trump. Nedostal a asi je to tak dobre. Táto cena už bola veľakrát kontroverzná.
Aj Jásir Arafat ju dostal
Spomínaný vtip-nevtip som asi počul prvýkrát, keď ju dostal Jásir Arafat, vodca palestínskej organizácie Fatah, čiže Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), ktorá viedla desaťročia boj proti Izraelu, najčastejšie z územia Libanonu, v Gaze, kde ju neskôr vystriedal Hamas, a na Západnom brehu.
A metódou boja bol, samozrejme, aj terorizmus, teda útoky proti civilom. V 80. rokoch sa Arafat umiernil a skúsil s Izraelom vyjednávať. Uznal právo Izraela na existenciu a OOP podpísala s Izraelom takzvané Dohody z Osla, ktoré položili základy palestínskej samosprávy v Gaze a na Západnom brehu.
Arafat dostal Nobelovu cenu za mier v roku 1994 spolu so svojimi izraelskými náprotivkami Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom. Arafat zomrel v roku 2004.
Možno je ten vtip o teroristovi ešte staršieho dáta. V roku 1978 dostala Nobelovu cenu za mier dvojica politikov, jeden z Egypta, druhý z Izraela. Ale v tejto dvojici bývalým teroristom nebol Arab.
Menachem Begin
Egyptský prezident Anwar Sadat a premiér Izraela Menachem Begin dostali Nobelovu cenu za mier v roku 1978 za to, že ukončili dlhoročné nepriateľstvo medzi svojimi krajinami. Bol to prekvapivý moment. Dobré vzťahy medzi Egyptom a Izraelom pretrvávajú doteraz.
Menachem Begin bol v časoch zrodu štátu Izrael po druhej svetovej vojne členom a potom vodcom sionistickej paramilitaristickej organizácie Irgun. Vláda Britského mandátu v Palestíne považovala Begina za teroristu. Begin bol v roku 1946 zodpovedný za bombový útok na hotel „Kráľ Dávid“ v Jeruzaleme, v ktorom sídlili úrady Britského mandátu. Zahynulo tam 91 ľudí rôznych národností. V 50. rokoch britská vláda odmietla Beginovi udeliť víza na návštevu Británie.