Kontrafaktická história si kladie otázky typu: Čo by sa stalo, ak by sa nejaká udalosť nestala? Napríklad čo by sa stalo, ak by sa pred 30 rokmi nestal únos? (Marker.sk)
Takéto otázky majú zmysel, ak sa z nájdenej odpovede možno v niečom poučiť. Naša otázka je ekvivalentná otázke, čo vlastne únos spôsobil? Aké škody napáchal, mimo škôd, ktoré sa stali konkrétnym osobám?
V niečom slovenskú politiku zmenil. K horšiemu.
Niektoré vládne koalície sa stali nemožnými
Po kauze únosu Michala Kováča ml., syna slovenského prezidenta Kováča, pred tridsiatimi rokmi sa niektoré hypotetické vládne koalície stali nadlho nemožnými. Napríklad koalícia, ktorá by spojila konzervatívne KDH s inými stranami, ktoré neboli celkom konzervatívne, ale mnoho prvkov konzervativizmu v nich bolo. Nikdy nevznikla koalícia, v ktorej by bolo KDH spolu s HZDS alebo SNS.
Isteže boli vzťahy medzi KDH a HZDS zlé od samého vzniku HZDS v roku 1991. Ale vzájomné slovné útoky politici znesú. A legálne, ústavné politické činy tiež. Po voľbách v roku 1994 sa Mečiarovo HZDS zamýšľalo nad tým, že by vstúpilo do vlády s KDH. Vladimír Mečiar navštívil sídlo KDH na Žabotovej ulici. Ján Čarnogurský vtedy stanovil niektoré podmienky vzniku takej vlády. Napríklad aby prestali útoky HZDS na prezidenta Kováča. Podmienky splnené neboli a vláda nevznikla. V zásade sa však vtedy ešte považovala vláda s HZDS za morálne prípustnú.
Únos, z ktorého bola podozrivá Slovenská informačná služba, všetko zmenil. Tým skôr, že neskôr pribudlo podozrenie zo súvislosti únosu s vraždou Róberta Remiáša.