Dnes som dvakrát narazil na informáciu, že predstavitelia NATO na prebiehajúcej konferencii v Bruseli diskutujú o preventívnych raketových úderoch na Rusko. Admirál R. Bauer, predseda vojenského výboru NATO dokonca konštatoval, že NATO zmenilo svoj názor, podľa ktorého je potrebné „sedieť a čakať, kým na nás zaútočia“, a až potom reagovať. (facebook.com)
„Je gramotnejšie nečakať, ale zasiahnuť odpaľovacie zariadenia v Rusku v prípade, že nás Rusko napadne. Potrebná je kombinácia presných úderov, ktoré vyradia systémy, ktoré sa používajú na útok na nás, a my musíme udrieť ako prví.“ https://t.me/casusbellilive/188751
Je zjavné, že citovaná reč Bauera nie je presná, pretože si vnútorne odporuje, na jednej strane má byť úder reakciou na napadnutie a na druhej strane požaduje aby NATO udrelo ako prvé.
Noviny Vzgľad udávajú informáciu konzistentne, t.j hovoria o požiadavke preventívneho úderu a nie o reakcii na napadnutie. https://vz.ru/news/2024/11/25/1299849.html
Ak odhliadneme od toho, že NATO už dnes útočí na Rusko svojimi raketami, pretože ukrajinská armáda nemá prostriedky na ich navádzanie, t.j. na každý cieľ v Rusku musia vojaci NATO pripraviť raketu technicky a tým súčasne odsúhlasiť úder na uvedený cieľ. Neustále reči o tom, že západ povolil Ukrajine strieľať raketami NATO na Rusko je zjavne propagandistická dezinformácia šírená práve preto, aby sa skrylo, že sú to krajiny NATO samé, ktoré sa rozhodli pre napadnutie Ruska svojimi raketami.
Že tieto bláznivé a nebezpečné úvahy admirálov a generálov NATO sú už priamou cestou k vojne niet pochýb. Zastavia v ich tomto vojenskom bláznovstve politici? Mám o tom veľké pochybnosti.