Arméni si budú vyberať svoje najvyššie politické zastúpenie prvýkrát od bolestivého momentu, keď v septembri roku 2023 definitívne prišli o Náhorný Karabach. (Marker.sk)
Keď sa v Maďarsku pred niekoľkými týždňami uskutočnili parlamentné voľby, vyvolali omnoho väčšiu pozornosť než tú, ktorá by zodpovedala skutočnému významu tejto krajiny. Nie je prehnané tvrdiť, že globálnu.
Súviselo to aj s tým, že voľby boli rámcované ako veľký test geopolitickej orientácie tohto štátu, ako plebiscit o tom, či si Budapešť zachová viac proeurópsku, alebo viac proruskú orientáciu.
Vytváranie tejto zjednodušenej a tak trochu falošnej dilemy neskôr pokračovalo v súvislosti s Bulharskom a do tretice ho v krátkom čase budeme sledovať kúsok za hranicami kontinentálnej Európy, v Arménsku.
V krajine, ktorá si aj vďaka titulu prvého kresťanského štátu na svete získala sympatie v mnohých štátoch sveta, vrátane Slovenska, sa totiž už v nedeľu 7. júna uskutočnia parlamentné voľby.
Arméni si budú vyberať svoje najvyššie politické zastúpenie prvýkrát od bolestivého momentu, keď po krátkej ofenzíve susedného moslimského Azerbajdžanu v septembri 2023 definitívne prišli o Náhorný Karabach, ktorý neskôr ako autonómny región úplne zanikol. Mnohí z nich pritom vinia Rusko, ktorého jednotky boli v Náhornom Karabachu prítomné, no nezasiahli.
Hoci je národná bezpečnosť a teda krehká mierová dohoda s vojensky silnejším geografickým susedom veľkou témou, z pohľadu Európanov a aj nás Slovákov hrá prím práve spomínaná geopolitika.
Z Ázie do Európskej únie?
Vláda v Jerevane pod vedením dlhoročnému premiéra Nikola Pašinjana totiž v úvode minulého roka schválila návrh zákona, na základe ktorého sa táto kaukazská krajina so zhruba troma miliónmi obyvateľov bude uchádzať o členstvo v EÚ.
Podľa Ašota Grigoriana, lídra arménskej komunity na Slovensku a bývalého poradcu ministra zahraničných vecí, s ktorým sa Marker o voľbách zhováral, však nejde o životaschopnú alternatívu. V tejto súvislosti upozornil na absenciu spoločnej hranice, neschopnosť uskutočniť potrebné reformy, takmer neexistujúce západné investície v Arménsku alebo katastrofálnu úroveň korupcie.