Cieľom Bruselu je dosiahnuť zavedenie kontroverzných opatrení do praxe najneskôr do roku 2030. (Marker.sk)
Sexuálne zneužívanie detí na internete dlhodobo patrí medzi najkrutejšie formy kybernetickej kriminality. A podľa medzinárodných výskumov rozhodne nejde o okrajový fenomén, ale práve naopak.
Výskumníci z Edinburskej univerzity napríklad vlani zistili, že 12,6 percenta detí na svete sa v roku 2023 stalo obeťou neželaného erotického četovania či zdieľania sexuálnych obrázkov a videí, čo v celých číslach predstavuje vyše 300 miliónov mladých ľudí.
Tento extrémny rozmach problému u kompetentných v politike, polícii a justícii, prirodzene, vzbudzuje snahu použiť na jeho elimináciu všetky dostupné prostriedky. Európska únia však pojem „všetky“ vzala doslova možno až príliš.
V roku 2022 totiž pod vedením známej progresívnej švédskej eurokomisárky Ylvy Johanssonovej predstavila návrh nariadenia známeho ako Regulácia na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí (CSAR), ktorý nedávno chytil druhý dych.
Hoci k jeho prípadnému schváleniu bude viesť ešte dlhá a komplikovaná cesta, oplatí sa ho pripomenúť. Pod touto štvorpísmenovou skratkou sa totiž bez preháňania môže skrývať koniec internetu v tej podobe, v akej ho v súčasnosti poznáme.
Umelá inteligencia s lupou vo vašom WhatsAppe
Komisia v návrhu totiž presadzuje, aby poskytovatelia služieb elektronických komunikácií začali povinne používať nástroje (predovšetkým umelú inteligenciu) na detekciu a nahlasovanie podozrivého obsahu (obrázkov, videí, četu a podobne).
Pod týmto neurčitým opisom sa skrýva legislatíva, ktorá by v praxi znamenala zásah do najväčšieho súkromia občanov a oslabenie princípu takzvaného end-to-end šifrovania, ktoré dnes využívajú populárne komunikačné aplikácie ako WhatsApp, Signal, Messenger a podobne.