Kľúč k dobre spravovanej spoločnosti treba hľadať najmä v drine rodičov a morálke starých rodičov, nie v naivite ich vnúčat. Píše Tomáš Dugovič. (Marker.sk)
Architekti verejnej mienky v totalitných, autoritárskych, ale aj v demokratických krajinách už dávno pochopili, že najcennejšou komoditou pri výrobe kampaní na udržanie status quo sú mladí ľudia. A to nielen v pozícii adresátov potrebných posolstiev, ale aj ich odosielateľov.
Na túto rolu ich predurčuje hneď niekoľko vlastností. Ľudia okolo prahu dospelosti majú väčšiu flexibilitu názorov, svoju hodnotovú identitu ešte len hľadajú, pestujú si najrôznejšie ideály, vytvárajú kultúrne trendy, dominujú sociálnym sieťam a disponujú dostatočnou energiou, voľným časom a odhodlaním.
Včasným podchytením mladých ľudí sa dá nielen jednoducho zdôrazniť to, čo chcete, ale aj potlačiť to, čo nechcete. Každý režim pri obavách z disentu totiž skôr nazerá do školských a univerzitných lavíc ako na lôžka v domovoch sociálnych služieb.
Deti majú tiež akúsi prirodzenú imunitu voči kritike ich postojov, nech je akokoľvek trefná. Spochybniť ho totiž znamená zaútočiť na dieťa a to sa stále nerobí. Pred rokmi sa o tom v súvislosti s Gretou Thunbergovou skvele rozpísal Jaro Daniška.
Tieto zákonitosti dokonale poznajú aj progresívni marketéri, a to nielen u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí.